Zoznámte sa s ...

Vedec telom i dušou

Tajomstvá vesmíru začal spoznávať v rovnakom čase ako abecedu, a astronómia sa stala jeho koníčkom na celý život, nie však živobytím. Dlhé roky zasvätil výskumu meteorov, dnes však sleduje prelety umelých družíc. Pozoruje, zaznamenáva a analyzuje rovnako precízne artefakty z doby kamennej, ako i pohyb družíc na obežnej dráhe. Trpezlivý, vytrvalý a bystrý pozorovateľ, vedec telom i dušou. Marco Langbroek.

Mesto Leiden je sídlom najstaršej univerzity v Holandsku. Pôsobilo tu viacero význačných fyzikov, vrátane laureátov Nobelovej ceny a istý čas tu prednášal i Albert Einstein. Leiden je tiež tvojim rodiskom i domovom. Hoci si absolventom tunajšej univerzity, neskončil si prírodovedný odbor, ale humanitný. Čo si vyštudoval a čo je tvojim zamestnaním?

Som archeológ so zameraním na staršiu dobu kamennú, čo je vlastne skúmanie našich najstarších predkov. Predstavte si napr. pračloveka s kamennou sekerou. Promoval som a následne získal titul PhD na tunajšej univerzite, neskôr som pracoval ako archeológ v inštitúcii zabezpečujúcej archeologický výskum pre dve mestské samosprávy. V súčasnosti som výskumným pracovníkom VU Univerzity v Amsterdame (Vrije Universiteit).

   

Foto: M.Langbroek                                         

Mimochodom, dnes mierne ošarpaná veľká biela budova, v ktorej žil Ehrnefest, u ktorého býval i Einstein počas tunajšieho pobytu, sa nachádza neďaleko od môjho domu, rovnako ako i Leidenské observatórium. Observatórium je vzdialené asi 300 metrov.

Ako archeológ skúmaš tajomstvá ukryté pod zemou, ale už ako dieťa si svoj skúmavý pohľad zamieril opačným smerom, na hviezdnu oblohu. Ako si objavil astronómiu?

O astronómiu som sa začal zaujímať okolo roku 1976, mal som 6 rokov. Videl som program o pristátí vesmírnych sond Viking na Marse a rodičia mi kúpili knižku o planétach. Zaujalo ma to a keď rodičia zistili, že môj záujem je trvalý, koncom roku 1978 ma prihlásili do Združenia mladých astronómov Holandska (Jongerenwerkgroep voor Sterrenkunde, JWG). O rok neskôr, ako 9-ročný som si s pomocou členov združenia zhotovil svoj prvý ďalekohľad, 6 centimetrový refraktor.

Sledovaniu oblohy si zostal verný. Uvažoval si o kariére profesionálneho astronóma?

Vždy som túžil študovať astronómiu, ale moja znalosť matematiky nikdy nebola najlepšia, takže ku koncu stredoškolských štúdií som od toho upustil. Rovnako ako astronómia ma vždy bavila i história a začal som zvažovať moje ďalšie vzdelávanie týmto smerom. Archeológia mala v sebe navyše i kus dobrodružstva a tak som sa rozhodol pre štúdium archeológie. Promoval som v roku 1998 a následne získal doktorát v roku 2003.

Astronómia sa stala jedným z mojich koníčkov. Zvláštne je, že nakoniec som sa sa venoval viac, či menej intenzívne obom: astronómii i archeológii. Pre mojich kolegov archeológov je to vždy nepochopiteľné, keď nájdu citáciu s mojim menom aj v astronomických prácach!

Aké objekty si najradšej pozoroval svojim ďalekohľadom?

Spočiatku som pozoroval planéty, galaxie a hviezdokopy mojim 6 cm-vým ďalekohľadom, neskôr ho nahradil trocha väčší teleskop Newtonovho typu, s priemerom zrkadla 10 cm. Na ten som si našetril z vreckového. V tom čase som bol pomerne aktívny v združení JWG, stal som sa členom redakčného tímu, ktorý vydával časopis "Universum". Keď som mal 19, oslovili ma na písanie pravidelného stĺpca o pozorovaní malým ďalekohľadom do časopisu Zenit, najznámejšieho astronomického časopisu v Holandsku. Prispieval som tam niekoľko rokov. V tom čase sa môj záujem začal presúvať na menšie telesá slnečnej sústavy - na kométy a meteory.

80-te roky veľmi jasné kométy nepriniesli a ani návrat "starej dámy" - Halleyho kométy sa výnimočnou udalosťou nestal. Ktoré kométy sa ti podarilo pozorovať?

1P/Halley bola prvá, ktorú som pozoroval a neskôr som videl napr. Bradfieldovu v roku 1987 i niekoľko ďalších, nie príliš jasných komét s jasnosťami +4. až +7. magnitúdy v druhej polovici dekády. Chýbajúce veľké kométy typu Hyakutake a Hale-Bopp z 90-tych rokov boli dôvodom, prečo som sa o kométy prestal zaujímať a vrátil som sa k meteorom. V skutočnosti som po dva roky za súmraku pátral po nových kométach vizuálne mojím 10 cm Newtonom, neúspešne.

Stal si sa vášnivý a veľmi aktívny pozorovateľ "padajúcich" hviezd ...

Od deväťdesiatych rokov som sa venoval výlučne meteorom. Ako člen Holanského združenia meteorárov (Dutch Meteor Society, DMS) som sa zúčastnil veľkých expedícií na sledovanie meteorického roja Leoníd. Za Leonidami sme precestovali tri kontinenty a naše potulky nás zaviedli na rôzne miesta: Španielsko (1995, 1999, 2002), Francúzsko (1996), Portugalsko (2000), USA (2001), a vrcholom bola "naj" expedícia na severozápad Číny v roku 1998, ktorá bola organizovaná v spolupráci s Čínskou akadémiou vied a americkou NASA. Z tejto cesty mám mimoriadny zážitok: vo vzdialenej púšti na Qinghai-tibetskej náhornej plošine sme pozorovali výbuch bolidu v nadmorskej výške 3500 m, pri teplote hlboko pod bodom mrazu, -23 ° C.

   

Čo vzbudilo tvoj záujem o meteory?

Ako členovia miestneho astronomického združenia JWG sme v roku 1989 vypomáhali na akcii Otvorených dverí na Leidenskom observatóriu, počas ktorého som sa zoznámil s Petrom Jenniskensom. Peter zohral významnú rolu vo formovaní môjho záujmu. V tom čase bol doktorantom na Leidenskej univerzite a zaoberal sa meteormi. Bol mojím poradcom a učiteľom a nasmeroval ma k vysoko profesionálnemu pozorovaniu. Vďaka tomu som sa stal autorom a spoluautorom viacerých odborných článkov o meteoroch. Peter začal v roku 1992 pracovať pre Ames Research Center v NASA a následne sa stal známym odborníkom na meteory.

Bol to on, kto zorganizoval veľkú pozorovaciu kampaň realizovanú lietadlami počas maxima Leoníd, a tiež bol organizátorom expedície, ktorá našla prvé úlomky asteroidu 2008 TC3 v Sudáne. Jemu vďačím za mnoho, čo som v astronómii dosiahol.

Pozorovanie meteorov prinieslo i zopár vedľajších výsledkov, čiastočne preto, že široký záber môjho záujmu ma posúval ďalej za novými témami. Začal som zbierať meteority (a v súčasnosti vlastním peknú zbierku, kde sú tiež i tektity a impaktné brekcie) a skúmanie bolidov nakoniec vyústilo do záujmu o asteroidy a sledovanie umelých družíc.

Pozorovanie meteorov je náročné na čas a obmedzené na nočné hodiny. Ako sa ti darilo zladiť štúdium a neskôr i prácu s nočnými pozorovaniami, najmä počas meteorárskych expedícií?

Keď má človek 20, ľahko zvláda viaceré veci naraz. A keď som bol doktorantom, vždy som si plánoval svoju dovolenku na obdobie meteorických rojov.

V roku 2004 som vážne ochorel. Veľké meteorické expedície boli príliš stresujúce. Neskôr, keď som sa zotavil, čoraz viac energie som musel venovať svojmu civilnému zamestnaniu. Tak som okolo roku 2005 "preladil" na menej namáhavú a časovo náročnú (ale zábavnú!) aktivitu - pozorovanie umelých družíc. V súčasnosti takmer všetky moje pozorovania sú zamerané už len na družice: som členom malej medzinárodnej (skôr však formálnej) siete pozorovateľov, ktorí vykonávajú pozičné merania, a z nich určujú dráhy špionážnych družíc. Tieto pozorovania vykonávam z môjho domu v centre Leidenu, pomocou DSLR fotoaparátu vybaveného sadou teleobjektívov a astrometrického softvéru, ktorý bol pôvodne vytvorený na spracovanie zachytených meteorov z viacerých staníc.

V tom čase si sa zapojil aj do spolupráce astronómov profesionálov a amatérov pri pozorovaní blízkozemských asteroidov ...

Moja práca s asteroidmi začala zhruba v rovnakom čase ako sledovanie družíc. V roku 2004 ma jeden kolega - amatérsky astronóm (Jeff Brower) zoznámil s projektom Spacewatch FMO, kde profesionálom vypomáhali záujemci prezeraním snímok získaných na Stewardovom observatóriu na Kitt Peaku, hľadajúc rýchlo sa pohybujúce objekty - blízkozemské asteroidy! To znamenalo, že počas obdobia 2004-2006 mnoho mojich dní začínalo v skorých ranných hodinách zapnutím počítača a prezeraním niekoľkých fotografií zhotovených 0,90 m teleskopom Spacewatch krátko predtým. Prezrel som viac než 3000 snímok, kým sa mi podarilo 9. apríla 2005 zbadať novú blízkozemskú planétku typu Amor, 2005 GG81.

Bol si nielen jedným z najvytrvalejších lovcov, ale i administrátorom FMO e-mailového fóra. Ako sa môže z niekoho stať administrátor?

Pôvodné fórum založil Stu Megan, ale po čase sa rozhodol s tým skončiť. Vtedy som navrhol, že to prevezmem a vytvoril som nové fórum, nakoľko som cítil, že takto vzniknutá komunikácia medzi členmi skupiny bola správna a prospešná.

Ďalšia oblasť, do ktorej si sa veľmi aktívne zapojil, bola práca s archívom SkyMorph. Ako si sa dozvedel o tejto možnosti?

Po zapojení do FMO Spacewatch projektu a následne i do sociálnej siete som sa práve tu dozvedel o tejto možnosti, kde o tom informoval Rob Matson. On je ďalšou osobou, po Petrovi Jenniskensovi, ktorý zohral dôležitú úlohu v mojej astronomickej kariére. Rob ma naučil ako sťahovať archívne zábery, ako pracovať s astromerickým softvérom Astrometrica a ako používať program FindOrb pri poľovaní na nové objekty, ktoré sme našli v archíve, ako sa dopracovať k záberom z ďalších nocí, ktoré povedú prípadne až k získaniu definitívneho označenia od Strediska pre malé planétky (Minor Planet Center, MPC).

Čo bolo dôvodom, že si začal hľadať asteroidy v archíve?

Dôvodov bolo viac, jednak to bola zábava a jednak to vyplnilo moje večery so zamračenou oblohou ako i daždivé víkendy. Keď boli družice schované za mrakmi, NEAT archív, dostupný cez internet, sa stal mojím "poľovným" revírom ....

Môj postoj k veciam je vedecký. Získavanie nových vedomostí a "objavovanie" boli vždy chlebom a soľou môjho života: to bol dôvod prečo som sa stal vedcom. Patrí to k mojej profesii i k môjmu koníčku. Skúmam, pozorujem, zaznamenávam, zisťujem, analyzujem. Či sú to kamenné nástroje, geologické horniny, asteroidy, meterorický roj, satelity, či napr. vážky pri rybníku ... to som vlastne ja. Zvedavosť a túžba skúmať nové veci. Stále je čo objavovať na tomto svete, i na oblohe!

Existuje jedna ďalšia možnosť objavovania cez internet, podobná FMO Spacewatch projektu - hľadanie SOHO komét. Táto činnosť ťa vôbec neoslovila?

Nie, a akosi to neviem ani zdôvodniť. Snáď preto, že tam chýba astrometria a možnosť potvrdzovania cez prepočítavanie dráh (je to vlastne iba hľadanie niečoho na družicových snímkach a nahlasovanie).

Počas svojej poľovačky si objavil 58 asteroidov na archívnych záberoch, viaceré sú dnes očíslované, niektoré sú i pomenované. Čo považuješ za najcennejší výsledok z archívnej práce?

Za cenné považujem objav troch Trójanov Jupitera (2001 SD355; 2002 WV27; 2002 WG29). Napadlo mi, že takto skromne pokračujem v šľapajach manželského páru Van Houtenových, holandských astronómov z observatória v Leidene, ktorí v 60-tych a 70-tych rokoch objavili väčšinu Trójanov tým istým teleskopom, ktorý bol použitý aj pri programe NEAT.

Môj najcennejší objav - asteroid 2005 GG81 typu Amor - však nevzišiel zo SkyMorphu, ale z projektu FMO Spacewatch, o ktorom som už rozprával. Nikdy nezabudnem na to ráno, keď som zbadal krátku stopu, ktorá sa vynímala na pozadí bodových hviezd a následne mi prišla správa zo Spacewatchu, že objekt bol poslaný na potvrdenie na stránku NEOCP (Near Earth Object Confirmation Page).

Neskôr, keď si dokonale zvládol postup hľadania nových planétok, spracoval si návod, ktorý bol veľmi užitočný pre ďalších, vrátane mňa samého. Po tom, čo Rob Matson pomohol tebe, podal si to ďalej. Bolo pre teba pomenovanie planétky (183 294) na tvoju počesť ako "Langbroek" zadosťučinením?

Bol som tým veľmi poctený. A je dobre vedieť, že môj návod bol prospešný. To znamená, že to splnilo svoj účel.

Hoci si s poľovačkou začal v čase, keď kredit za objav šiel programu NEAT a nie samotnému objaviteľovi, predsa si pomenoval 7 planétok. S akými pocitmi si vyberal navrhované mená?

Cítil som, že týmto spôsobom môžem preukázať poctu niekoľkým osobám, ktorí si to zaslúžia. Mená, ktoré som doteraz navrhol, sa týkali buď aktívnych amatérov astronómov, ktorí sa venovali skúmamiu meteorov, asteroidov a umelých družíc, alebo niekoľkých mojich profesionálnych "vzorov" z paleoantropológie (Eugene Dubois a Lewis Binford). Je to veľmi dobrý pocit mať možnosť týmto spôsobom preukázať úctu ľuďom, ktorých si vážiš pre ich činnosť.

Za meteormi si už precestoval takmer celý svet, existuje ešte miesto na Zemi, z ktorého by si rád pozoroval?

Áno, mal som to šťastie pozorovať na mnohých miestach našej planéty: v odľahlej provincii Qinghai v Číne, v Arizonskej púšti, v Senegale, v pohoriach Španielska (dokonca na Calar Alto v roku 1995), vo Švajčiarsku, na francúzskom vidieku, v Portugalsku, Nemecku, Dánsku a samozrejme v Holandsku. Raz by som rád pozoroval meteorický dážď a Magellanove mraky z Austrálie. Je to jedna z vecí, ktoré sú na mojom zozname "Musím spraviť".

Máš obľúbenú knihu z astronómie?

Viacero, ale výnimočné miesto má u mňa dielo Carla Sagana "Kozmos", čo je vlastne prepis rovnomenného náučného televízneho seriálu. Môj záujem o astronómiu sa stupňoval každým ďalším dielom seriálu, ktorý som ako chlapec začiatkom 80-tych rokov pozorne sledoval.

Na rozdiel od viacerých "odborníkov" z archeoastronómie a lá Erich von Däniken, ty si skutočný odborník v obidvoch celkom odlišných vedných odboroch, v archeológii i v astronómii. Aký máš názor na tieto teórie?

Musím povedať, že som veľmi kritický k väčšine prípadov archeoastronomických štúdií, najmä k tým, ktorých autormi sú skôr astronómovia než archeológovia. Tieto zvyčajne preceňujú význam megalitov a ignorujú širší archeologický kontext. Často sa snažia zobraziť našich predkov ako "vedcov", pozorovateľov astronómov a kladú príliš veľký dôraz na "funkciu kalendára" atď.

Ale verím, že mnoho megalitických stavieb nebolo vytvorených na základe pozorovaní zimného slnovratu, vznikli iba ako symbolika (podobne ako lode Vikingov, na ktorých boli pochovávaní, neboli určené na plavbu). Naši predkovia naozaj nepotrebovali kamenné stavby na určenie času kedy orať a zasiať obilie: oni to zistili podľa iných signálov prírody. Dôsledné sledovanie času a pozorovanie prechodov cez poludník sú jedine posadnutosťou modernej doby, kde čas je punktičkársky dôležitý, zatiaľ čo sme stratili, prinajmenšom v našom modernom západnom svete, kontakt s udalosťami ako je prílet vtákov, či doba kvitnutia stromov.

Čo pre teba znamená astronómia?

Je to súčasť môjho života a bude sem patriť navždy. Nič iné neuvoľní stres lepšie ako ležanie na chrbte pod tmavou oblohou s trblietajúcimi hviezdami, pozorujúc padajúce hviezdy a mliečnu dráhu. Nikdy neodolám pohľadu na jasnú oblohu.

Každý Schliemann hľadá svoju Tróju. Tá tvoja je ešte schovaná pod nánosmi vekov alebo krúži kdesi v hlbinách vesmíru?

Kto vie? Zaujímavé je to, že ani v astronómii a ani v archeológii nikdy vopred nevieš čo objavíš. Teda, kto vie, čo príde? Čas ukáže!

2011 Jan. 8