Svet komét

České & slovenské kométy

1942 a  Whipple-Bernasconi-Kulin Kométu 1942 a, dnes evidovanú ako Whipple-Bernasconi-Kulin našiel nezávisle A. Bečvář 18. februára 1942 a jeho informácia o objave dorazila do Kodane, do strediska pre objavy, ako prvá. Danú kométu však našli 11. februára M. Bernasconi v Come, Taliansku a o deň neskôr aj G. Kulin v Budapešti. Ako sa neskôr ukázalo, prvý kto kométu pozoroval už 25. januára 1942 bol Fred Whipple z Harvard College Observatory. Správa o tomto pozorovaní dorazila do strediska pre objavy až na jeseň 1942, s 9 mesačným oneskorením a tak bolo Bečvářovo meno nahradené Whippleovým.

1946 d  Pajdušáková-Rotbart-Weber Kométu objavila Ľudmila Pajdušáková na observatóriu na Skalnatom Plese z noci z 29. na 30. mája 1946 počas pravidlnej prehliadky oblohy. Prehliadku robila binokulárom Somet Binar 25x100, ktorý získala hvezdáreň len niekoľko dní predtým. Kométa bola v súhvezdí Labute, blízko hviezdy 52 Cyg and a mala typický kometárny vzhľad - jasnosť 7. magnitúda, chvost 0,75 stupňa. Pohybovala sa veľmi rýchlo - 12 stupňov denne. Nezávisle na Pajdušákovej ju objavil o 7 hodín neskôr David Rotbart vo Washingtone, USA a ďaľší deň aj Anton Weber v Berlíne, Nemecko.

Kométa bola spozorovaná 19 dní po prechode perihéliom a pohybovala sa po retrográdnej dráhe. Na Skalnatom Plese ju pozorovali 17 dní, naposledy 15. júna 1946. Dosiahla 6. magn. a krátko po objave bola viditeľná aj voľným okom, postupne však jej jasnosť klesala. 5. júna bol pozorovaný náznak dvojitého chvosta.

1947 c  Bečvář Kométa bola objavená pri 219. pehliadke oblohy Bečvárom dňa 27. marca 1947. Nachádzala sa v súhvezdí Draka a bola 9. magnitúdy. Napriek rušivému svitu Mesiaca, ktorý sa blížil do splnu a zlému počasiu, sa podarilo kométu zachytiť fotograficky aj 28. a 30. marca. Až nasledujúci deň kométu pozorovali mimo Českoslovvenska v USA.

1947 d  Mrkos Kométu objavil 20. decembra 1947 Antonin Mrkos na Skalnatom Plese. Kométa bola v súhvezdí Herkules a javila sa ako difúzny obláčik 9.5 magnitúdy.

1948 n  Honda-Mrkos-Pajdušáková Krátkoperiodickú kométu dnes známu ako 45/P objavil ako prvý Minoru Honda v Japonsku 3. decembra vo východnej časti súhvedzia Hydra ako difúzny objekt 9 magnitúdy. Nebol pozorovaný chvot a ani jadro. Kométu nezávisle objavili na Skalnatom Plese 7. decembra 1948 Ľudmila Pajudšáková a Antonin Mrkos. Kométa sa pohybovala pomaly južným smerom do súhvezdia Centaurus. V roku 2011 sa kométa tesne priblíži k Zemi na 0,06 AU.

1951 d  Pajdušáková Kométu objavila 4. februára 1951 Ľudmila Pajudšáková na Skalnatom Plese. Kométa bola v súhvezdí Herkules a javila sa ako difúzny obláčik 8.5 magnitúdy.

1951 d  Pajdušáková Kométu objavila 4. februára 1951 Ľudmila Pajudšáková na Skalnatom Plese. Kométa bola v súhvezdí Herkules a javila sa ako difúzny obláčik 8.5 magnitúdy.

1951 d  Tuttle-Giacobini-Kresák Kométu objavil 24. apríla 1951 Ľubor Kresák na Skalnatom Plese ako objekt 10. magnitúdy. Začiatkom mája kométu identifikoval ako totožnú s kométami pozorovanými v rokoch 1858 a 1907 a následne stratenými. V tomto návrate bola pozorovaná dlhšie obdobie (24. 4. - 4. 8. 1951) a jej dráha sa spresnila natoľko, že sa viac nestratila. Bola pozorovaná i v ďaľších návratoch v r. 1973, 1978 a 2001.

Ako prvý ju objavil Horace Parnell Tuttle 3. mája 1858 na Harvard College Observatory, Cambridge, USA. Pozorovaná bola do 2. júna 1858. Podľa výpočtov bolo zrejmé, že sa jedná o periodickú kométu. Z pozorovaného 30 dňového oblúka vychádzala doba obehu kométy na 5,8 až 7,5 roka. Pri nasledujúcom návrate sa ju nepodarilo nájsť a stratila sa.

Kométa nepozorovane obehla okolo Slnka 9 krát až ju 1. júna 1907 našiel Michel Giacobini v Nice, Francúzsko 40 cm ďalekohľadom ako pomerne slabý objekt. Naposledy bola pozorovaná 14. júna v Alžíri. Spočiatku nikto nespozoroval že sa jedná o identický objekt objavený Tuttleom v r. 1858. Uplynulo vyše 20 rokov kým A.C.D. Crommelin si všimol podobnosť dráh oboch komét a predpovedal jej návrat na roky 1928 a 1934. Kométa však nebola nájdená a opäť sa považovala za stratenú. Ubehlo ďaľších 8 návratov do perihélia až kým ju tretí krát nezávisle objavil Kresák. A už jej "nedovolil" stratiť sa.

Ľubor Kresák: Pohyb periodickej kométy Tuttle-Giacobini-Kresák 1951—1956
Ľubor Kresák: The motion of the periodic comet Tuttle-Giacobini-Kresák 1951—1956
Gary W. Krok´s Cometography:41P/Tuttle-Giacobini-Kresak



1952 j  Mrkos Kométu objavil 27. apríla 1952 Antonin Mrkos na Lomnickom štíte. Kométa sa nachádzala v súhvezdí Váh a javila sa ako difúzny obláčik 10. magnitúdy.

1952 j  Mrkos Kométu objavil 28. novembra 1952 Antonin Mrkos na Lomnickom štíte. Kométa sa nachádzala v súhvezdí Váh a javila sa ako difúzny obláčik 10. magnitúdy.

1952 j  Mrkos-Honda Kométu objavil 12. apríla 1953 Antonin Mrkos na Lomnickom štíte. Kométa sa nachádzala v súhvezdí Váh a javila sa ako difúzny obláčik 9. magnitúdy.

1951 d  Pajdušáková Kométu objavila 3. decembra 1953 Ľudmila Pajudšáková na Skalnatom Plese. Kométa bola v súhvezdí Herkules a javila sa ako difúzny obláčik 11 magnitúdy.

1954 d  Kresák - Peltier Kométu objavil 26.júna 1954 Ľubor Kresák na Skalnatom Plese. Kométa bola v súhvezdí Herkules a javila sa ako difúzny obláčik 10 magnitúdy.

1954 f  Vozárová Kométu objavila 28.júla 1954 Margita Vozárová na Skalnatom Plese. Kométa bola v súhvezdí Herkules a javila sa ako difúzny obláčik 9 magnitúdy. Bol viditeľný chvost dlhý takmer 1°. Na fotografii Kresáka a Vozárovej z 1. augusta 1954 bolo vidieť aj anti-chvost o dlžke 10´. Počas obdobia august a september viacerí pozorovatelia zaznamenali rýchle zmeny kómy ako i jasnosti. Kométu naposledy pozoroval Hamilton M. Jeffers na Lickovom observatóriu, USA dňa 18. decembra 1954.

1955 j  Mrkos Kométu objavil 12. júna 1955 Antonin Mrkos na Lomnickom štíte. Kométa sa nachádzala v súhvezdí Váh a javila sa ako difúzny obláčik 3.5 magnitúdy.

1955 j  Perinne - Mrkos Kométu objavil 19. októbra 1955 Antonin Mrkos na Lomnickom štíte. Kométa sa nachádzala v súhvezdí Váh a javila sa ako difúzny obláčik 3.5 magnitúdy.

1956 j  Mrkos Kométu objavil 12. marca 1956 Antonin Mrkos na Lomnickom štíte. Kométa sa nachádzala v súhvezdí Váh a javila sa ako difúzny obláčik 3.5 magnitúdy.

1957 j  Mrkos Kométu objavil 29. júla 1957 Antonin Mrkos na Lomnickom štíte. Kométa sa nachádzala v súhvezdí Váh a javila sa ako difúzny obláčik 3 magnitúdy.

1959 j  Mrkos Kométu objavil v ranných hodinách 3. decembra 1959 Antonin Mrkos na Lomnickom štíte. Kométa sa nachádzala v súhvezdí Váh a javila sa ako difúzny obláčik 8. magnitúdy s centrálnou kondenzáciou a chvostom o dĺžke 1 stupňa. Nasledujúci deň Mrkosov objav potvrdila E. Roemerová z Flagstaffu, Arizona, USA. Kométa bola objavená 20 dní po prechode perihéliom. Bola pozorovateľná na rannej oblohe do konca apríla 1960 a jej jasnosť v tej dobe dosahovala 10 magnitúdu.

P/1983 J3 Kowal-Vávrová Objekt objavený Zdenkou Vávrovou na kleťskom observatóriu 14. mája 1983 bol považovaný za planétku a obdržal predbežné označenie 1983 JG. V septembri Charles T. Kowal našiel kometárny objekt na snímkach palomarského observatória z 8., 9. a 15. mája 1983. Koncom septembra Brian Marsden zistil identitu oboch telies a nová krátkoperiodická kométa dostala označenie 1983 J3. Na spresnenie dráhových elementov využili i vesmírnu sondu IRAS, žial na vypočítanej pozícii sa kométa nenašla. O necelý mesiac neskôr sa podarilo A. Mrkosovi dodatočne nájsť kométu na kleťských snímkach z 31. mája. Vďaka týmto pozíciam sa podstatne spresnila dráha a následne sa kométa našla i na záberoch z družice IRAS.

Ďaľší návrat kométy po takto upravených dráhových elementoch pripadol na rok 1998. Už v decembri 1997 kométu znovu objavil Jim V. Scotti, Spacewatch 5. a 6. decembra 1997 a potvrdil tak periodickú kométu 134P/Kowal-Vávrová.

Nasledujúci návrat bude v roku 2014, v júni toho roka by mala kométa dosiahnuť jasnosť max. 14. magnitúdu.