Stefan Kürti´s Astro Web

Českí a slovenskí lovci komét

Uplynulo už vyše polstoročia od doby, keď vtedajšie Československo patrilo medzi uznávané kometárne veľmoci. Počas rokov 1946-1959 sa observatórium na Skalnatom Plese spájalo s vizuálnymi objavmi 18 nových komét. Väčšinu týchto komét objavili Antonín Mrkos a Ľudmila Pajdušáková. Neboli však jedinými objaviteľmi - kométy objavené zo Skalnatého Plesa nesú mená tiež po Antonínovi Bečvářovi, Ľuborovi Kresákovi a Margite Vozárovej.

Tento prehľad objaviteľov komét z bývalého Československa by nebol kompletný, ak by sme nespomenuli aj ďalších českých objaviteľov, hoci ich objavy priamo nesúvisia so Slovenskom: Luboš Kohoutek, Zdenka Vávrová a Miloš Tichý.


Antonín Bečvář

RNDr. Antonín Bečvář, (1901-1965), významný český astronóm a meteorológ. Preslávil sa najmä svojimi vynikajúcimi hviezdnymi atlasmi, z ktorých je najznámejší Atlas Coeli Skalnaté Pleso. Usilovný propagátor astronómie mal výrazný podiel na tom, že vo Vysokých Tatrách bolo na Skalnatom Plese vybudované astronomické observatórium v nadmorskej výške 1870 m. Počas svojho pôsobenia v Tatrách objavil 2 kométy.

Narodil sa 10. júna 1901 v Starej Boleslavi, neďaleko Prahy. Od svojich 16-tich rokov žil v Brandýse nad Labem. Počas detských rokov prekonal záškrt a šarlach, druhá choroba mu trvalo zdeformovala chrbticu. Po absolvovaní gymnázia v Bradnýse nad Labem v r. 1921 pokračoval v štúdiu astronómie a klimatológie na Karlovej univerzite v Prahe, ktoré ukočil v roku 1924 a následne sa rozhodol pre doktoranské štúdium. Zdravotné ťažkosti mu neumožnili pokračovať v štúdiu ihneď, ale o rok neskôr, pričom bol nútený štúdium prerušiť. Po zlepšení zdravotného stavu v štúdiu pokračoval a v roku 1935 získal na Karlovej univerzite doktorát prírodných vied.

Zdravotné problémy mu nezabránili venovať sa svojej vášni astronómii. Začal pozorovať meteory. Po prerušení štúdia v roku 1927 si na záhrade rodičovského domu vybudoval svoju prvú hvezdáreň. Ako hlavný prístroj tu mal 215 mm Newtonov reflektor, ďalej refraktor 130 mm a tiež dve astrofotokomory. Optiku k týmto prístrojom vybrúsil sám Bečvář.

Bečvář mal schopnosť pútavo písať, jeho štýl dokázal čitateľov zaujať a vzbudiť v nich záujem o astronómiu. Tento svoj dar dlhé roky využíval a prispieval hlavne do časopisu Říše hvězd (ŘH), ale i do niekoľkých ďalších periodík. V prvom príspevku do ŘH v roku 1929 opísal vybudovanie svojej hvezdárne v Brandýse nad Labem. V priebehu rokov 1936-1942 napísal sériu článkov do časopisu Říše hvězd "Z dílny hvezdáře amatéra".

Od roku 1937 bol zamestnaný ako klimatológ v Štátnych kúpeľoch Štrbské Pleso. Napriek svojmu zdravotnému stavu bol vášnivým turistom, hrával tenis a pravidelne i na klavír. V krátkej dobe sa mu podarilo presvedčiť vedenie hotela Kriváň, kde bol ubytovaný, aby mu povolili na terase hotela vybudovať hvezdáreň. Sem premiestnil svoj ďalekohľad z Brandýsa. Odtiaľto objavil kométu 1942 a, ktorá však nakoniec jeho meno nenesie.

Po rozdelení Československa Bečvář zostáva na Slovensku. Politický vývoj počas 2. svetovej vojny mu trochu nahral do karát a on to maximálne využil na naplnenie svojho dávnejšieho sna - vybudovať v Tatrách hvezdáreň. V tom čase najvýkonnejší ďalekohľad krajiny bol 60 cm reflektor na observatóriu v Starej Ďale (terajšie Hurbanovo). Keď Stará Ďala posunutím hraníc pripadla susednému Maďarsku, ďalekohľad bol demontovaný a uskladnený v Prešove. Využijúc svoje argumetančné vlohy, presvedčil vtedajšieho ministra školstva o potrebe vybudovať na Slovensku hvezdáreň. Práce sa začali v roku 1940 a o necelé 3 roky bola stavba hotová. Prvým riaditeľom observatória sa stal Bečvář.

Vznik hvezdárne opisuje v ŘH a okrem iného píše:
"Je první podmínkou štěstí nalézt svůj smysl a naplnění času, který nám byl darován, ale mým stěstím není dílo, kterým sem naplnil patnáctý tisíc dní svého života, na této Zemi ... (vybudovanie observatória) ... Mým štěstím je zbytek času, který mi bude ještě darován k naplnění."

S pobytom na Skalnatom Plese mal zrejme dlhobodbejšie plány. To ešte netušil, že hvezdáreň, ktorú si vysníval, vybudoval a nakoniec i zachránil pred zničením, bude musieť nedobrovoľne a predčasne opustiť. Svoju tretiu vybudovanú hvezdáreň.



   


Uplynulo len niečo vyše roka a novej hvezdárni hrozilo úplné zničenie. 21. januára 1945 ustupujúce nemecké vojská mali rozkaz demontovať všetky prístroje a observatórium vyhodiť do povetria. Bečvář nemeckému veliteľovi argumentoval, že keď nezničili observatóriá v Charkove a v Rostove, nemali by to robiť ani v Tatrách. Snáď zabral i tento argument, nakoniec však pomohla víchrica, ktorá nepustila vojská k observatóriu a tí zničili len dolnú stanicu lanovky.

Na tradíciu pozorovaní meteorov, ktoré začal ešte v dvadsiatych rokoch v Brandýse nadviazal na Skalnatom Plese. Tesne pred Vianocami v r. 1945, 22. decembra zaznamenal spolu so spolupracovníkmi neznámy meteroický roj, ktorého pôvod neskôr priradil kométe 8/Tuttle a roj je dnes známy ako Ursidy. Ďaľší rok, 9. októbra pozoroval meteorický roj drakoníd. Bečvář je jeden z mála, snáď i jediný astronóm, ktorý mal to šťastie zažiť tento meteorický dážď v jeho oboch maximách - v roku 1933 a tiež v roku 1946.

Pre čitateĺov ŘH to opisuje slovami: "Po druhé v životě byli jsme svědky hvězdného deště, úkazu pro pozorovatele meterorů najnádhernějšího, po prvé pod nížinnou oblačností, odsouzeni k bezmocné nečinnosti, po druhé nad ní, v průzračném vzduchu hor. Třikrát za život je málokto asi pozván na toto kosmické představení, a snad by nebylo ani správné to žádat nebo očekávat, vzhledem k těm, kteří mu nikdy nebyli přítomni."

Počas svojho pobytu v Tatrách nezanevrel ani na meteorológiu - fotografoval tatranskú prírodu, a najmä oblaky. V r. 1948 vydal knihu fotografií Vysoké Tatry. Jeho ďaľším dielom bol Atlas horských mrakov, vydaný v r. 1953. Skúšal i beletriu - napísal román Jediné léto, vyšlo vo vydavateľstve Vesmír v r. 1940. Pre deti jednoduchým štýlom opísal základy astronómie v knižke "První cesta ku hvězdám".

Po vojne sa mu podarilo pre observatórium získať niekoľko kusov kvalitných binokulárov 25x100 Somet Binar českej výroby, u ktorých predpokladal využitie na hľadanie komét. Jeho predvídanie sa ukázalo ako správne, vďaka týmto kvalitným triedrom sa podarilo na Skalnatom Plese objaviť celkove 18 komét.

Bečvár sám objavil 2 kométy, z ktorých sa však pri prvej ako objaviteľ neuvádza. Jedná sa o kométu 1942 a, dnes evidovanú ako Whipple-Bernasconi-Kulin. Kométu objavil nezávisle A. Bečvář 18. februára 1942 a jeho informácia o objave dorazila do Kodane, do strediska pre objavy ako prvá. Danú kométu však našli 11. februára M. Bernasconi v Come, Taliansku a o deň neskôr aj G. Kulin v Budapešti. Ako sa neskôr ukázalo, prvý kto kométu pozoroval už 25. januára 1942 bol Fred Whipple z Harvard College Observatory v USA. Správa o tomto pozorovaní dorazila do strediska pre pre objavy až na jeseň 1942, s 9 mesačným oneskorením a tak Bečvářovo meno nakoniec z názvu kométy vypadlo.

Po objave prvých tatranských komét začal uvažovať o hviezdnom atlase, ktorý by bol vhodnou pomôckou na identifikáciu nebeských objektov pri hľadaní komét. Na atlase začal pracovať v roku 1946 a bol publikovaný pod názvom Atlas Coeli Skalnaté Pleso v roku 1948. Pre mnohých amatérov i profesionálov bola táto publikácia dlhé roky nepostrádateľnou pomôckou pri práci. Atlas mal 16 samostatných máp v mierke 1 ¤ = 7.5 mm. Na mapách sú zobrazené hviezdy do 7.75 magnitúdy, celkove 35 000 hviezd.

Napriek tomu, že " ... by mne sotva kdy napadlo věnovat svuj čas něčemu podobnému jako je znázorňování kosmickej nesmírnosti nedokonalou a zdlouhavou kresbou na papíře", ako uvádzal v článku v RH, sa mu podarilo kvalitné dielo.


 

Politické zmeny a vplyv komunistov negatívne vplývali na ďalší Bečvářov osud. V roku 1949 mu cenzúra zakázala vydať knihu "Zrcadlo kosmu". O rok nato bol odvolaný z funkcie riaditeľa observatória na Skalnatom Plese, odchádza do vynúteného invalidného dôchodku.

Vracia sa do Brandýse nad Labem. Obnovil si svoju hvezdáreň a pokračoval v práci na ďaľších atlasoch - Eclipticalis, Borealis a Australis. V roku 1958 vychádza Atlas eclipticalis, ktorý zachycoval oblasť ekliptiky na 32 mapách. V roku 1962 vydal Atlas Borealis a v roku 1964 Atlas Australis, obe mali po 24 máp. Následne začal pracovať na Atlase Galacticus, žiaľ toto už nestihol dokončiť. Autor hviezdnych atlasov sa po dlhej chorobe vydal na hviezdnu púť 10. 1. 1965.

Bol veľmi usilovný, húževnatý. Napriek tomu, že nikdy mu úrady neumožnili vycestovať do zahraničia na kongres Medzinárodnej astronomickej únie a neopustil hranice vtedajšieho Československa, dodnes je známy v celom svete vďaka atlasom, ktoré sa stali vzorom neskorších astrononomických atlasov.

Bečvář hral na klavír a nechal si klavír vyniesť na Skalnaté Pleso do observatória. Bol vegerarián a rozprával plynule po slovensky i nemecky. Počas celého života prekonával prekážky, ktoré mu osud prinášal. Svojou vytrvalosťou a húževnatosťou ich zvládal a nikdy neklesal na duchu. Nie je mnoho takých astronómov, po ktorých sú pomenované kométa, asteroid i kráter na Mesiaci súčasne. Bečvár je jedným z nich a to úplne zaslúžene.

Asteroid 1982 SO1 objavený M. Mahrovou 17. septembra 1982 na observatóriu Kleť bol pomenový na jeho počesť   (4567) Bečvář.

Citácia k asteroidu bola publikovaná v cirkulári MPC:

(4567) Bečvář = 1982 SO1

Objavený 17. sept. 1982 na Kleti M. Mahrovou. Asteroid je pomenovaný na pamiatku českého astronóma Antonína Bečvářa (1901-1965), zakladateľa a prvého riaditeľa observatória na Skalnatom Plese na Slovensku. Bečvár pozoroval kométy, meteory a slnečnú fotosféru, ale najviac je známy ako autor Atlasu Coeli a ďaľších podrobnejších atlasov Atlas Eclipticalis, Borealis a Australis. Po Bečvárovi je pomenový tiež kráter na Mesiaci.


Vypočujte si spomienky na A.Bečvára:

--->>>   rozpráva I. Šolc
                         rozpráva Z. Bochníček
                       rozpráva Š. Kovář

Zoznam komét objavených A. Bečvářom
Kométa
Označenie
Dátum objavu
Vizuálna
jasnosť
Pôvodné
označenie
C/1942 C1
18. febr. 1942
7. magn.
1942 a
C/1947 F2
13. mar. 1948
10 magn.
1947 d


Zdroje informácií:
Říše hvězd, Kozmos


   

slovensky      English

 odrazka  Zmeny na www.skaw.sk
Počas najbližších týždňov budú premenované jednotlivé stránky webu www.skaw.sk.

Štruktúra stránky zostáva nezmenená, dôjde len k zmene názvov jednotlivých stránok!

Ak Vám nebude fungovať starý link, choďte na hlavnú stránku www.skaw.sk/index.htm a odtiaľ už sa orientujte podľa nového menu.

  Moje objavy celkom:              339
    Apache Point (705):                     4

    Konkoly Obs (461):                  177

    Moorook Obs (D90):                     1
    Rodeo Obs (H11):                         1
    Sierra Stars Obs (G68):               1
    RAS Observatory (H06):              7
    SkyMorph/NEAT (644):           145
    FMO Spacewatch (691):              3
  Efemeridy pre pozorovanie
  Efemeridy mojich objavov z jednotlivých   observatórií na ďaľšie pozorovanie:

 
Stránka optimalizovaná pre rozlíšenie 1024x768 bodov Microsoft Internet Explorer verzia 7.0
This page is optimalized for default 1024x768 pixels and for browser Microsoft Internet Explorer vs. 7.0

© Copyright by S. Kürti 2008-2012.  Web design: Unisoft webstudio