História objavovania asteroidov
V dnešných dňoch je objav novej planétky bežná vec, denne ich pribúda na desiatky,
možno i stovky a pozornosť vyvolá snáď len objav blízkozemského objektu.
Pred dvoma storočiami bola situácia úplne odlišná. Hoci vedci hľadali teleso,
ktoré by vyplnilo medzeru medzi Marsom a Jupiterom, viaceré objavy boli dielom
náhody. Bol to vždy iný a iný príbeh. Jednotlivé objavy planétok prvej stovky
postupne predstavím, tak ako boli popísané v knihe J.J. von Litrow: Die Wunders
des Himmels, vydaná v Berlíne v roku 1878.
Predohra k hľadaniu planétok
V časoch Kopernika, Galilea a Keplera bolo známych len 6 planét. V priebehu nasledujúcich sto rokov pribudli Urán a Neptún. Keď astronómovia dokázali spočítať dráhy planét, ukázalo sa že medzi dráhami Marsu a Jupitera je evidentná medzera. Myšlienku, že v tomto priestore by mohla byť ďalšia planéta, navodzovalo aj tzv. Titius - Bodeho pravidlo. Tento matematický vzorec vyjadroval vzdialenosti planét od Slnka a podľa neho by medzi Marsom a Jupiterom mala obiehať ďalšia planéta. Keď sa po objave Uránu ukázalo, že pravidlo platí i pre túto planétu, úvahy o chýbajúcej planéte naberali na intenzite. Vtedajší astronómovia preto začali pátrať.
Barón František Xavér Zach, pochádzajúci zo Slovenska, patril v tom čase medzi uznávaných pozorovateľov. Práve on zorganizoval tzv. Nebeskú políciu, ktorá si dala za cieľ chýbajúcu planétu nájsť. Členovia nebeskej polície si oblohu okolo ekliptiky rozdelili na 24 oblastí a opakovane tieto oblasti prehľadávali. Neúspešne.
Objav nakoniec vyfúkol "policajtom" Talian G. Piazzi, ktorý 1. januára 1801 chýbajúcu planétu medzi Marsom a Jupiterom našiel, dostala meno Ceres. Uplynul rok a do predtým prázdneho priestoru pribudol druhý objekt. V priebehu nasledujúcich 5 rokov sa ich počet rozšíril o ďaľšie dve. Keď astronómovia zistili že nové telesá sú oveľa menšie ako ostatné známe planéty, Wiliam Herschel navrhol pre ne názov asteroidy (hviezdam podobné objekty).
(1) Ceres
(2) Pallas
Planétka s poradovým číslom 2,
Pallas,
bola objavená 28. marca 1802 vďaka náhode.
Heinrich Wilhelm Matthias Olbers, nemecký lekár a astronóm si pri
pozorovaní asteroidu Ceres všimol hviezdu 7. magnitúdy o ktorej si bol istý, že
na danom mieste oblohy predtým nebola. Pozíciu objektu si poznačil a pokračoval
v jej sledovaní. Po dvoch hodinách bol pohyb telesa medzi hviezdami evidentný.
Olbers bol presvedčený, že sa mu podarilo objaviť druhé teleso pohybujúce sa medzi
dráhami Marsu a Jupitera.
Hoci novému asteroidu navrhli meno Olbersiana, nakoniec bola pomenovaná ako Pallas
po gréckej bohyni Pallas Aténa. Vtedajším zvykom bolo i grafické označenie nového
objektu, ten navrhol F.X. Zach. Friedrich Gauss vypočítal dráhu nového telesa a
ukázal, že leží podobne ako Ceres medzi dráhami Marsu a Jupitera.
Po objave druhého telesa pohybujúceho sa medzi Marsom a Jupiterom vyslovil Olbers hypotézu, že obe objavené telesá sú úlomkami väčšej planéty Phaeton, ktorá sa rozpadla.
A to bol dôvod prečo astronómovia pokračovali v hľadaní ďaľších planétok.
(3) Juno
Nemecký astronóm Karl Ludwig Harding pôsobil od roku 1796 u ďaľšieho člena nebeskej
polície, astronóma Johanna Hieronymusa Schrötera v Lilienthale ako učiteľ jeho
syna. Popri tom využíval Schröterovo observatórium na hľadanie prípadnej ďalšej
planétky. Úspech sa dostavil 1. septembra 1804, keď v súhvezdí Rýb našiel objekt
8. magnitúdy. Vo hviezdnom atlase na danom mieste nebola žiadna hviezda a po troch
dňoch potvrdil pohyb objektu. Svoj objav, planétku s poradovým číslom 3,
(4) Vesta
Výpočty dráh troch nových planét ukazovali, že sa pretínajú v súhvezdí Panny.
Z toho W. Olbers usudzoval, že tu mohlo dôjsť k rozpadu ich materského telesa.
Teda i ďalšie úlomky by mali týmto priestorom prechádzať. Preto oblasť v súhvezdí
Panna ako aj protiľahlú v súhvezdí Rýb sa rozhodol prehľadávať. Olbers pravidelne
prezeral obe súhvezdia. 29. marca 1807, po 5 rokoch od svojho objavu prvej planétky,
našiel štvrtú planétu v blízkosti miesta, kde prvýkrát pozoroval Pallas. Štvrté
teleso nazvali ako
Členovia nebeskej polície naďalej pátrali po prípadných ďaľších objektoch, nakoľko
však ďalší objav neprichádzal, v roku 1815 svoju činnosť ukončili.