Shigeki Murakami - vizuálny lovec komét z Japonska | www.skaw.sk

Rozhovory

Úvod - Rozhovory - Shigeki Murakami

Zoznámte sa s ... Shigeki Murakami

Klasik medzi lovcami komét z krajiny vychádzajúceho Slnka

Ako trinásťročný náhodou objavil novú kométu, vďaka čomu po nich začal pátrať. Po nástupe na vysokú školu s tým prestal a našiel si iný koníček. O 15 rokov neskôr ho jasná kométa zlákala znova. Napriek veľkým prehliadkam oblohy verí, že lovci komét prežijú. „Pozoruj hviezdy srdcom“, vraví vizuálny objaviteľ komét, Shigeki Murakami.

Si vedecký pracovník Výskumného ústavu pre lesné hospodárstvo a lesné produkty. Čo vlastne skúmaš?

Som lesný hydrológ, ktorý skúma kolobeh vody v lese. Konkrétne ma zaujímajú dva hydrologické procesy. Jedným z nich je vyparovanie dažďovej vody počas zrážok. Druhým je proces topenia snehu v lese a jeho súvis s vodnými zdrojmi.

O hviezdy si sa začal zaujímať ako 10-ročný. Čo vyvolalo tvoj záujem o astronómiu?

Môj kamarát si kúpil astronomický ďalekohľad. To ma inšpirovalo urobiť to isté. Vtedy sme boli traja, čo sme sa zaujímali o astronómiu a venovali sme sa jej niekoľko rokov. Dnes som z tej trojice jediný, kto v tom pokračuje.

Zvažoval si kariéru profesionálneho astronóma?

Áno, rozmýšľal som o tom. V detstve ma zaujímali viaceré vedné disciplíny a bol som rozhodnutý stať sa astronómom. Napriek tomu som ako 15-ročný zmenil svoje rozhodnutie.

Vtedy som sa po prvý raz zúčastnil Výročnej kometárnej konferencie, kde som stretol mnoho známych lovcov komét vrátane Minoru Hondu a niekoľkých profesionálnych astronómov. Súčasťou podujatia bola návšteva Okayama Astrophysical Observatory, pobočky Tokijského observatória, kde sa v tom čase nachádzal najväčší ďalekohľad v Japonsku (v súčasnosti National Astronomical Observatory of Japan, NAOJ).

Tooru Kobayashi, objaviteľ kométy C/1975 N1 (Kobayashi-Berger-Milon), sa spýtal profesora Goro Ishidu, riaditeľa: “Baví vás vaša práca?” Ishida zostal zmätený a na otázku neodpovedal. Táto otázka na mňa spravila dojem a pochopil som, že baviť sa pozorovaním hviezd a štúdium astronómie nie je to isté.

Tooru Kobayashi (vľavo) a Shigeki Murakami na Výročnej kometárnej konferencii 2016
Tooru Kobayashi (vľavo) a Shigeki Murakami na Výročnej kometárnej konferencii 2016, Foto: Shigeki Murakami

Nemyslím si, že rozhodnutie nestať sa profesionálnym astronómom prišlo v tom momente, ale pravdou je, že táto príhoda ma veľmi ovplyvnila. Keď som stretol Tooru Kobayshiho na Výročnej kometárnej konferencii vlani (2016), spýtal som sa ho, či si pamätá na svoju otázku Ishidovi. Nepamätal sa.

Čo bolo hlavným zdrojom tvojich informácií o astronómii v začiatkoch?

Jediným zdrojom v tom čase bol mesačník Temmon Guide. Tak napríklad minimálne mesiac trvalo, kým sa človek dozvedel o objavoch nových komét. Existovalo niekoľko poštou posielaných obežníkov ako "Yamamoto Circular" (vydávaný združením Oriental Astronomical Association, OAA) a "Comet Bulletin" (Sekcia komét OAA). Avšak v tom čase som nemal objednaný ani jeden z nich, keďže som nebol lovcom komét. Keď som s hľadaním komét začal, jeden z nich som si objednal. Aktuálne informácie som tak dostával po niekoľkých týždňoch.

V lete 1975 som zachytil v rádiu správu o objave novej kométy. Hneď večer som zamieril svoj podomácky vyrobený 5-cm ďalekohľad na oblohu. Pod Veľkým vozom som našiel malý fliačik, ktorý mi potvrdili ako kométu C/1975 N1 (Kobayashi-Berger-Milon). Ty si ju tiež našiel, náhodou. Ako si na to spomínaš?

Áno, 13-ročný som ju náhodne spozoroval. Hoci som vedel, že je náročné objaviť kométu, vďaka tejto skúsenosti som nadobudol presvedčenie, že môžem objaviť novú, ak budem mať šťastie. To ma priviedlo k hľadaniu komét.

C/1975 N1 (Kobayashi-Berger-Milon). Foto: Shigeki Murakami
kométa C/1975 N1 (Kobayashi-Berger-Milon). Foto: Shigeki Murakami


Kométa mala 6. až 7. magnitúdu a predpokladal som, že sa jedná už o objavenú. Keď však došlo k náhlemu zjasneniu kométy, mohlo ísť o novú, ktorá ešte nebola hlásená. Vedel som, čo robiť v prípade objavu. Určil som polohu kométy podľa hviezdnej mapy A. A. Michajlova, ktorá bola jediná, ktorú som mal v tom čase. Potom som zavolal na Tokijskú hvezdáreň (dnes NAOJ). Bol som veľmi nervózny, ale keďže bola noc, odpovedal mi len záznamník.

Nasledujúce ráno som sa musel zúčastniť tréningu športového klubu našej školy, hoci boli letné prázdniny. O dva týždne nato sa totiž konali prefektúrne preteky v štafetovom behu na 400 m (skončili sme druhí). Z verejného telefónu v škole som opäť zavolal a boli pri tom aj niekoľkí spolužiaci, ktorí vedeli o mojom pozorovaní. Telefón zdvihli a ja som osobe na druhom konci nahlásil pozíciu kométy. Pracovník hvezdárne mi chladne odpovedal: “Kométa bola objavená pred niekoľkými týždňami a volá sa Kobayashi-Berger-Milon.” Ukázalo sa, tak ako som predpokladal, že ide o známu kométu, ale potešilo ma, že prvý objaviteľ bol Japonec. Bola to dostatočná motivácia pre chlapca, aby sa začal venovať hľadaniu komét.

Ako študent si ráno musel do školy. Ako sa ti darilo skombinovať školu počas dňa a nočné pozorovania?

Kométy som hľadal zvyčajne za súmraku. Taký režim snáď nevadil zdravému vývoju tínedžera. Obec, kde som vyrastal, leží v horách a veľkú časť východnej oblohy u nás zakrývali kopce. Preto bolo pred svitaním ťažké prehľadávať východnú oblohu. Ak by som ju chcel pozorovať, musel by som ďalekohľad najprv previezť fúrikom asi kilometer ďalej, kde vidieť oblohu od výšky okolo 15 stupňov nad obzorom alebo aj menej.

Keď si začal študovať vysokú školu, bol si nútený s lovom komét prestať. Prečo a bola to ťažká voľba?

Mesto Sapporo, kde sídlila vysoká škola, malo v 80-tych rokoch 1,4 milióna obyvateľov. Aj keby som mal auto, trvalo by mi viac ako hodinu a pol, kým by som sa dostal na tmavé miesto. Sklamalo ma to a prestal som myslieť na kométy. Nebolo to ťažké rozhodovanie, pretože som si našiel ďalšie záľuby - lyžovanie a horolezectvo.

Našiel si si teda náhradu. Zahľadel si sa počas tých rokov niekedy na oblohu?

Nie, nočnú oblohu som pozoroval zriedka, nadchýňalo ma horolezectvo. V súčasnosti sa občas vyberiem na túru, ale zvyčajne chodím len na jednodňové akcie.

Po pozorovaní jasnej kométy C/1996 B2 (Hyakutake) si ich znova začal hľadať. Zmenil si svoje prístrojové vybavenie v porovnaní so 70-tymi rokmi?

V Japonsku sa za najvhodnejší prístroj na lov komét považoval ďalekohľad s priemerom okolo 15 cm a so širokým zorným poľom. Pokiaľ ide o moje vybavenie, v roku 1996 som vymenil reflektor vlastnej výroby o priemere 12,5 cm za refraktor BORG 125ED s rovnakým priemerom. Keďže refraktor nemá sekundárne zrkadlo, má väčšie zorné pole. Takýto prístroj bol však v 70-tych rokoch pre tínedžera príliš drahý. V roku 1996 cena klesla a súčasne sa výkon prístroja zlepšil použitím ED skla.

125 Reflector      125 ED
reflektor vlastnej výroby, 125 mm (vľavo), BORG 125ED refraktor. Foto: Shigeki Murakami


Odkiaľ zvykneš pozorovať?

Mám niekoľko lokalít. V lete cestujem za najlepšími pozorovacími podmienkami do nadmorskej výšky 962 m. Je to 30 minút jazdy. Občas pozorujem spoza môjho domu, hoci miesto je mierne osvetlené s výnimkou východnej a západnej oblohy. Žijem v oblasti s výdatným snežením a prístup je na spomínané pozorovacie miesto v zime, t. j. od decembra do apríla, nemožný. Preto v zime využívam iné dve lokality. Jedna je 15 minút jazdy v nadmorskej výške 340 m a na druhé miesto vo výške 425 m nad morom mi trvá cesta 25 minút. Tu je to lepšie, ale svetelné znečistenie spôsobené lyžiarskym svahom zhoršuje cez víkend stav oblohy, pretože lyžiarske stredisko je vtedy otvorené aj v noci. Z toho dôvodu som nútený v sobotu, v nedeľu a cez sviatky pozorovať z prvej lokality.

Hľadanie komét v zime. Foto: Shigeki Murakami
Hľadanie komét v zime v nadmorskej výške 425 m. Snehová pokrývka bola vyše 2 m. Foto: Shigeki Murakami


Popíšeš nám svoju stratégiu hľadania?

Keďže nové CCD kamery sú čoraz citlivejšie, amatéri aj profesionáli objavujú kométy so stále menšou jasnosťou. Ako vizuálny lovec komét, ak sa chcem prispôsobiť tomuto trendu, potrebujem teleskop s väčším priemerom, a/alebo väčšie zväčšenie. Používam 46-cm Dobson s primeraným zväčšením. Ešte väčší ďalekohľad, napr. s priemerom 60 cm, je ťažké nastaviť a je citlivejší na seeing. Seeing u mňa je občas veľmi zlý a obraz hviezdy sa zväčšuje až tak, že nízko nad horizontom sa uhlovou veľkosťou dá porovnať s Jupiterom. Čím väčší je priemer ďalekohľadu, tým viac sa prejavuje seeing. Preto si myslím, že teleskop s priemerom zrkadla 46 cm je pre mňa optimálny.

Používané zväčšenie som zmenil zo 68-násobného, ktorým som objavil kométu C/2002 E2 (Snyder-Murakami), na 78-násobné. Ním som objavil P/2010 V1 (Ikeya-Murakami) a teraz zvyčajne používam 97-násobné zväčšenie. Pri zväčšení 68x som len zriedka identifikoval galaxie 14. magnitúdy, no so zväčšením 97x ich vidím často. Pri zlom seeingu znížim zväčšenie na 78-násobné. Musím povedať, že 97-násobné zväčšenie je maximum, pretože pri ňom mám zorné pole 1 stupeň a viac ho nechcem zmenšovať, aby som zachoval efektívnosť hľadania, t.j. počas jednej prehliadky zvyčajne pokrývam 40 stupňov vo vertikálnom smere a 25 stupňov v horizontálnom.

Okuláre používané pri love komét. Foto: Shigeki Murakami
Okuláre a korektor kómy. Zľava do prava: Ethos 21 mm, Planokular 30 mm a korektor kómy. Kombinácia 46-cm Dobsona a okulára Ethos dá 97x zväčšenie, pri použití okulára Planokular je zväčšenie 68x a pri Planokular + Paracorr dáva sústava 78x zväčšenie. Foto: Shigeki Murakami


Ak príde jasná kométa, moja súčasná stratégia môže byť porazená aj menšími prístrojmi s väčším zorným poľom a s menším zväčšením. Je realita, že kométa 332P mala pri objave 9. magnitúdu. Kométy C/2015 F3 (SOHO) a C/2015 P3 (SWAN) s magnitúdou 11 by sa na tmavej oblohe dali objaviť 20-cm prístrojmi. Neexistuje jediný správny spôsob hľadania komét!

Poznáš ďalších lovcov, ktorí používajú podobné alebo dokonca väčšie prístroje ako ty?

Áno. Patrick L. Stonehouse objavil kométu C/1998 H1 (Stonehouse) pomocou 44-cm ďalekohľadu, Don Machholz našiel C/2010 F4 (Machholz) pomocou 18" Dobsona. V. A. Petriew našiel 185P (Petriew) pomocou 20" ďalekohľadu, hoci on nebol lovec komét, kométu objavil náhodne počas hviezdnej párty. Rolf G. Meier vizuálne objavil v rokoch 1970-1980 kométy C/1978 H1 (Meier), C/1979 S1 (Meier) a C/1980 V1 (Meier) 41-cm ďalekohľadom.

Tvoj 46-cm Dobson uzrel prvé svetlo v júli 2001. Potom prešiel polrok a v deň tvojich 40. narodenín si sa rozhodol začať ho používať na lov komét. Ako sa ukázalo, bola to dobrá voľba. Spomenieš si na moment, keď si pochopil, že si konečne našiel svoju prvú kométu C/2002 E2?

Počas prehliadky v danú noc som spozoroval difúzny objekt. Myslel som si, že ide o známu kométu. Jedným z dôvodov bolo, že som vedel, že na východnej oblohe sú nejaké slabé kométy. Ďalším bola skutočnosť, že som vlastne nepoznal dosah môjho nového prístroja. Dobsona som na hľadanie komét použil len tretíkrát a ešte som nezistil hraničnú magnitúdu ďalekohľadu. Predpokladal som, že moja 18-palcovka je schopná „vidieť“ kométy do 13. magnitúdy a zároveň som si myslel, že kométa, ktorú som zbadal, je už známa. Na prvý pohľad som odhadol jej jasnosť na 13. magnitúdu.

Bol som veľmi pokojný, ale napadlo mi, že kométa by mohla byť nová. Zaznamenal som jej polohu čo najpresnejšie a presvedčil sa o pohybe. Všimol som si aj slabý chvost a tak nebolo pochýb, že ide o kométu. Tesne pred spozorovaním kométy som identifikoval dve hviezdokopy, NGC 6426 (11,2 mag) a NGC 6535 (10,6 mag). Kométa bola jasnejšia ako NGC 6426 a slabšia než NGC 6535, t.j. bola 11. magnitúdy. Avšak tam priamo na mieste som si nemohol overiť, či je kométa nová alebo nie.

Po návrate som doma zapol počítač, otvoril digitálnu mapu MegaStar5 a zobrazil pozorovanú oblasť oblohy. Nebola tam žiadna známa kométa! V tom okamihu som si uvedomil, že som našiel novú.

Uplynuli štyri roky a bol si veľmi blízko ďalšieho objavu. Žiaľ David Levy oznámil objav kométy C/2006 T61 (Levy) 3 hodiny a 43 minút pred tvojím pozorovaním. Bol si veľmi sklamaný?

Nebolo to príliš veľké sklamanie. Mnoho lovcov komét zažilo takéto situácie. Vtedy som si pomyslel, že „tak, už aj mne sa to stalo“. Niekde som čítal, že v 70-tych a 80-tych rokoch, sa kvôli nedokonalej komunikácii niektoré nahlásené možné objavy stratili; trvalo dlho, kým sa požiadavka na potvrdenie dostala k iným pozorovateľom. Iný príbeh z obdobia studenej vojny mohol byť ešte väčším sklamaním. Objaviteľ z východnej Európy sa snažil nahlásiť svoje pozorovanie do CBAT, ale telegram mu neodoslali. Kométu našiel lovec zo západu a objav nahlásil.

Tvoja druhá kométa prišla v roku 2010 a po znovuobjavení 31. 12. 2015 je ako periodická kométa očíslovaná - má označenie 332P/Ikeya-Murakami. Pri návrate ju pozoroval aj Hubblov vesmírny ďalekohľad. Bohužiaľ, teleso sa rozpadlo na deväť fragmentov. Bude ju možné pozorovať pri ďalšom návrate?

Pravdepodobne ju bude náročné nájsť. Napriek tomu si myslím, že istú šancu máme, pretože ešte stále nevieme dosť o vlastnostiach komét. Napríklad väčšina astronómov predpokladala, že kométa C/2011 W3 (Lovejoy) po prechode perihéliom sa vyparí a zmizne, ale ona prežila a vyvinula sa z nej veľkolepá kométa.

Zrejme neexistuje iná krajina na svete, kde sa venovalo hľadaniu komét toľko ľudí súčasne. Kométy nielen hľadali, ale mnohí z nich boli úspešní. Čo vyvolalo ten veľký záujem a úspech?

Prispel k tomu Tsutomu Seki, objaviteľ šiestich komét vrátane veľkej kométy C/1965 S1 (Ikeya-Seki). Je vynikajúcim spisovateľom a publikoval viac ako tucet kníh o kométach. Jeho knihy neodložíte, kým ich nedočítate. Mnohých čitateľov v Japonsku ovplyvnil a motivoval svojimi knihami; niektorí sa stali profesionálnymi astronómami a ďalší zasvätili svoj život hľadaniu komét. Detailne opisuje ako hľadať kométy, napríklad aký ďalekohľad je vhodný na lov komét, ako by ste mali prehľadávať oblohu a uvádza štatistiky objavov. Nabáda obyčajných ľudí, aby mali vo svojom živote cieľ a sám je príkladom, aby ich život bol naplnený. Písal nielen pre dospelých, ale aj pre deti a jeho knihy boli dodávané do školských knižníc po celom Japonsku. Je tiež výborný rečník. Jeho prednášky sú vždy lákadlom a jeho zaujímavé rozprávanie motivuje poslucháčov. Myslím si, že množstvo jeho verejných vystúpení vychovalo japonských lovcov komét. Musím zdôrazniť, že bez pričinenia Tsutomu Sekiho by neexistovalo toľko japonských lovcov komét.

Knihy od Tsutomu Sekiho vo vlastníctve S. Murakami. Foto: Shigeki Murakami
Knihy od Tsutomu Sekiho vo vlastníctve S. Murakamiho. Najstaršia kniha je vľavo dolu “A guide to discovery and observation”, vydaná v r. 1975 s podpisom autopra z 8. apríla 2007, keď sa prvýkrát stretli. Foto: Shigeki Murakami.


Japonsko bola nepochybne krajina s najvyšším počtom lovcov komét, ktorí prehľadávali oblohu v tom istom čase. Bola medzi lovcami veľká konkurencia? Považoval si ostatných za súperov?

Áno, súťaž medzi Japoncami stále trvá a všetkých som bral ako súperov. Avšak nielen Japonci, ale lovci z celého sveta medzi sebou súperia a sú protivníkmi. Za súpera považujem aj Pan-STARRS.

Prvá japonská Výročná kometárna konferencia sa konala v roku 1971 a odvtedy sa organizuje každoročne. Stala sa veľkou tradíciou. Prvýkrát si sa jej zúčastnil v roku 1977. Chodieval si na tieto stretnutia pravidelne?

Nie. Na konferenciu som chodil najmä vtedy, keď sa konala v blízkosti môjho mesta, hoci boli aj výnimky. V dvoch prípadoch som konferencii predsedal.

Zmenili sa v priebehu rokov?

Určite. Počet účastníkov sa mení každý rok. Napríklad v roku 1977 ich bolo 134, minulý rok 77. Najvyšší počet 202 bol v roku 1987, keď mal prednášku B. G. Marsden. Program konferencie pozostáva z hlavného stretnutia, napríklad prednášky pozvaných hostí a z ústnych a posterových prezentácií. Okrem toho sa organizujú stretnutia v jednotlivých sekciách, napr. fotometria, výpočet dráhových elementov, hľadanie komét a fyzika komét. Stretnutia v sekciách sa každoročne menia. Lov komét bývala jedna z nosných tém konferencie v mojej mladosti, ale v posledných rokoch sa stáva druhoradou.

7. výročná kometárna konferencia Kobe, 1977
7. výročná kometárna konferencia, Kobe, 1977. Foto: Shigeki Murakami, archív


46. výročná kometárna konferencia Fukui, 2016
46. výročná kometárna konferencia, Fukui, 2016. Foto: Shigeki Murakami, archív


V rokoch 2003 a 2004 si publikoval sériu troch článkov „ Prežijú lovci komét?“ Ako na to reagovali ostatní?

K ich napísaniu ma motivoval email od japonského lovca komét Syogo Utsonomiyoa. Obával sa, že kvôli robotickým prehliadkam oblohy už vizuálni lovci nové kométy nemôžu objaviť. Avšak moja analýza, ktorú som zverejnil na mojej webovej stránke, ho upokojila. Ak si dobre pamätám, on bol jediný, kto v Japonsku na môj článok reagoval. Ďalej viem, že okrem neho si môj článok prečítal aj Terry Lovejoy. Japonský mesačník o astronómii, Hoshinavi, s ním v roku 2007 urobil rozhovor. Tam sa písalo: "Článok od autorov Toshimi Taki a Shigeki Murakami z Japonska, s názvom Prežijú lovci komét? (3) tvrdil, že amatéri dokážu stále objavovať nové kométy a hľadajú vhodnú metódu. [...] Tento článok ma presvedčil a utvrdil v predstave, že lov komét pomocou DSLR kamery môže byť účinný." Som rád, že mal možnosť si náš článok prečítať.

Roky si cestoval po svete a mal si možnosť vidieť nočnú oblohu aj v iných krajinách. Počas pobytu na Havajských ostrovoch si už aj tam postrehol náznaky svetelného znečistenia. Komentoval si to slovami „potrebujeme zachovať tmavú a priezračnú oblohu, ktorej je na našej planéte stále menej“. Robia krajiny pre to dostatočné opatrenia? Aká je situácia v Japonsku?

Pokiaľ viem, niektoré krajiny sa snažia znížiť svetelné znečistenie. V Japonsku vydalo Ministerstvo životného prostredia usmernenie na znižovanie miery znečistenia pred mnohými rokmi, ale nie je povinnosťou jednotlivcov ani firiem ho dodržiavať. Mám pocit, že na mojom pozorovacom mieste sa jas nočnej oblohy z roka na rok zvyšuje, napriek tomu, že počet obyvateľov v meste i v jeho okolí klesá. Myslím si, že je to čiastočne kvôli tomu, že fluorescenčné lampy sú nahradené LED žiarivkami, ktoré vyžarujú silnejšie svetlo.

V roku 2012 si navštívil Austráliu. Vieš porovnať tých pár minút totality pri slnečnom zatmení, ktoré si zažil v Cairns, s pocitom po objave novej kométy?

Pozorovanie úplného zatmenia Slnka je jedna vec a objav kométy je niečo úplne iné. Je pravda, že úplné zatmenie v Cairns bolo jedným z najpôsobivejších astronomických úkazov, aké som kedy videl. Ďalšími boli meteorický dážď Leoníd v roku 2001 a veľké kométy ako Hyakutake a Hale-Bopp.

Objav kométy sa líši od pozorovania objektov alebo atraktívnych úkazov v dvoch bodoch. Po prvé, slnečné zatmenie je vopred presne vypočítané, kým nový objav sa predpovedať nedá. Hoci nečakané zjavenie nového objektu či úkazu je rovnako nepredvídateľné a môže byť pôsobivé, jeho pozorovanie je odlišné od objavu ešte aj v inom. Sledovanie totality slnečného zatmenia, meteorický dážď alebo pozorovanie jasnej kométy je „pasívna“ činnosť, kým objav kométy je činnosť „aktívna“. Musím povedať, že objav je záležitosť osudu, v tom zmysle, že niekto napriek vynaloženému úsiliu počas svojho života nikdy nenájde novú kométu. Iný môže nájsť kométu náhodou, napr. počas fotografovania, a myslím, že aj to vec osudu.

Mnoho lovcov komét to v posledných dvoch desaťročiach jednoducho vzdalo, niektorí prešli z vizuálneho hľadania na lov pomocou CCD kamier. Ty chceš pokračovať v hľadaní už osvedčeným spôsobom, vizuálne. Čo je tvojou hnacou silou?

Hľadám kométy, pretože hviezdna obloha je nádherná. Vizuálne hľadanie je jednoduchý, ale prirodzený spôsob poznania krásy oblohy a možnosť objaviť niečo nové. Hoci ďalekohľad Large Synoptic Survey Telescope (LSST), ktorý bude mať silnejšiu detekčnú schopnosť ako Pan-STARRS, sa spustí do plnej prevádzky v roku 2022, nemyslím si, že vizuálne objavovanie skončilo. Iste, šanca na vizuálny objav od začiatku prevádzky LSST bude menšia ako dnes, ale tento fakt nie je pre mňa dôležitý. Robí mi veľkú radosť, keď sa môžem ponoriť do prekrásnej nočnej oblohy pri hľadaní komét.

Vieš, koľko vizuálnych lovcov je stále aktívnych v Japonsku a v zahraničí?

Pokiaľ viem, z tých, ktorí objavili aspoň jednu kométu, sú aktívni Kaoru Ikeya, Syogo Utsunomiya, Masanori Terasako a Masamitsu Nakamura. Aktívny je aj ďalší lovec, ktorý však doteraz kométu neobjavil. O zahraničných lovcoch neviem.

Minoru Honda (vľavo) a Koichiro Tomita, objaviteľ C/1964 L1 (Tomita-Gerber-Honda) na 7. výročnej kometárnej konferencii 1977. Foto: Shigeki Murakami
Minoru Honda (vľavo) a Koichiro Tomita, objaviteľ C/1964 L1 (Tomita-Gerber-Honda) na 7. výročnej kometárnej konferencii 1977. Foto: Shigeki Murakami

Máš obľúbený astronomický citát?

Minoru Honda vravel:
„Ak si stále spokojný aj bez nového objavu, pokračuj v hľadaní. Raz môžeš novú kométu nájsť.“

Poznám ten citát od detstva, ale myslel som si, že nikdy neporozumiem skutočnému významu, ani keď budem dospelý. Po prvom objave kométy som začal chápať jeho zmysel. Ak sa lovec dlhé roky urputne venuje hľadaniu a bez úspechu, bude ho to odrádzať od ukončenia lovu. Lovec komét by nemal hľadať novú kométu zámerne, ale mal by si užívať pozorovanie hviezd, aby pokračoval v hľadaní.


Čas posledného vizuálneho objavu sa blíži, možno sa tak už aj stalo. V súčasnosti si posledným vizuálnym objaviteľom kométy. Myslíš si, že príde iný "držiteľ rekordu", alebo by si uprednostnil potvrdenie svojej pozície ďalším objavom?

Verím, že ešte niekto vizuálne novú kométu objaví. Ako som spomenul v mojom videu z 2. októbra 2015, niektoré kométy z roku 2015 sa dali objaviť aj vizuálne. Jednou z príčin, že ich vizuálni lovci nezachytili, ale našiel ich prístroj SWAN vesmírnej sondy SOHO, je úbytok vizuálnych lovcov. Domnievam sa, že šanca na vizuálny objav stúpa.

Tohkamachi, Japonsko - Nové Zámky, Slovensko, 24.06.2017