Rozhovory

Úvod - Rozhovory - Rainer Kracht

Lovec SOHO komét

Astronómia mu učarila už v detstve a túžil sa stať astronómom. Keď však zistil možnosti reálneho uplatnenia ako profesionálny astronóm, rozhodol sa pre istejšiu dráhu učiteľa. Hoci si už ako žiak zhotovil ďalekohľad, za svoje objavy vďačí kozmickej sonde a celosvetovej počítačovej sieti. Ako 9-ročný hľadal jasnú kométu na oblohe, neúpešne. Prešlo 44 rokov kým si splnil svoj sen a objavil tú svoju prvú. A potom postupne ďalšie. Rainer Kracht, lovec SOHO komét.

Brémy sú nielen mestom kam smerovali podľa známej rozprávky muzikanti, ale kde si vyrastal a začal spoznávať tajomstvá vesmíru i Ty. Ako si sa dostal k astronómii?

V jeden novembrový večer roku 1961 sa ma brat spýtal, či by som s ním nechodil na astronomické prednášky, ktoré organizovalo miestne Olbersovo spoločenstvo amatérkych astronómov. Šiel som. Na streche Námornej školy mali malú hvezdáreň. Prednášky viedli učitelia z tejto školy a študenti astronómie. Okrem toho tam bolo planetárium s príručnou knižnicou a samozrejme mnoho zaujímavých ľudí. Jeden z nich staval ďalekohľady. Po roku som začal brúsiť moje prvé zrkadlo a zhotovil som si vlastný ďalekohľad. Bolo to 15 cm teleskop typu Newton. Bola to veľmi vzrušujúce obdobie, na oblohe bolo možné sledovať umelé družice Echo, objavili sa prvé obrázky Marsu zo sondy Mariner 4 a podarilo sa mi vyfotografovať úplné zatmenie Mesiaca cez môj ďalekohľad.

Moje prvé fotografie cez ďalekohľad sa mi podarili v roku 1964. Boli medzi nimi i snímky úplného zatmenia Mesiaca z 24.-25. júna a tiež z 19. decembra. Niektoré z nich boli publikované v miestnych novinách. Môj otec pracoval ako novinár, takže som vedel komu ukázať fotky.

Panoráma mesta Brémy zo strechy Námornej školy    


K astronómii si sa dostal ako 13 ročný. Nerozmýšlal si o dráhe profesionálneho astronóma?

Áno, chcel som sa stať profesionálnym astronómom. Lenže mi bolo povedané, že je takmer nemožné zamestnať sa ako astronóm. Myslím, že to v období rokov 1965/1966 bolo naozaj tak.

Nakoniec si si zvolil menej romantické povolanie, učiteľské. Čo to bol presnejšie?

Bol som učiteľom matematiky, fyziky a informatiky a učil som na strednej škole Kooperative Gesamtschule v Elmshorn, v malom mestečku 35 km od Hamburgu. Teraz si však užívam dôchodok.

Do povedomia astronomickej verejnosti si sa dostal pred necelými 10 rokmi svojimi objavmi SOHO komét. Tvoje prvé stretnutie s kométou však bolo podstatne skôr. Ako si na to spomínaš?

Mal som 9 rokov keď bola na večernej oblohe viditeľná kométa Arend-Roland. Môj otec mi ju ukazoval, ale nezahliadol som ju. V Brémach je veľká Rolandova socha na námestí, ktorý kedysi zachránil mesto. Poznal som ten príbeh i sochu, ale asi som si myslel, že kométa by mala byť podobná soche.

Si najúspešnejší lovec SOHO komét s 247 objavmi. Ako si sa vlastne dozvedel o tejto možnosti?

V časopise Sky & Telescope z októbra 2000 bol článok "Poľovačka na SOHO kométy cez internet". V tom čase som mal pomalý internet, nevhodný na sťahovanie veľkého množstva snímkov. Ďalší rok som si zaobstaral rýchlejšie pripojenie a začal hľadať počas letných prázdnin.

Ako si spomínaš na objav prvej SOHO kométy?

Začal som v auguste 2001 prezeraním snímok z koronografu C2, bez veľkých znalostí SOHO komét. Ale prezeral som snímky predchádzajúcich objavov, teda vedel som ako vyzerajú. 21. augusta 2001 som našiel malý pohybujúci sa objekt na záberoch C2. Keď som mal 5 za sebou idúcich záberov, poslal som svoj prvý oznam o objave. Kométa bola potvrdená ďalším lovcom, ale trvalo 2 týždne kým sa kométa potvrdila oficiálne ako C/2001 Q7. Bola to jedna z malého počtu komét, ktoré nepatrili do skupiny Kreutzových komét, preto to dlhé zvažovanie a skúmanie pred definitívnym potvrdením. O niekoľko mesiacov neskôr som prišiel na to, že táto moja prvá SOHO kométa patrí do novej skupiny komét - Kracht.

V súčasnosti je evidovaných vyše 1850 SOHO komét, z nich prevažná väčšina patrí ku tzv. Kreutzovej skupine komét. Okrem týchto z času na čas lovci nájdu zopár komét nepatriacich do tejto skupiny. V roku 2002 identifikoval Maik Meyer novú skupinu a neskôr pribudli ďalšie tri skupiny. Tie posledné dve nesú Tvoje meno: Kracht a Kracht 2. Spočiatku si hľadal len v aktuálnych záberoch SOHO, neskôr si začal prezerať i archívne snímky. A práve objavy z archívu ťa priviedli k odhaleniu oboch skupín. Ako si prišiel na to, že sa jedná o doteraz neznáme skupiny?

Prezerať archívne zábery som začal 6. februára 2002 a po dvoch dňoch dom našiel prvú archívnu kométu. Maik Meyer takmer okamžite po oznámení podotkol, že podľa pohybu kométy by mohlo ísť o člena novej skupiny, ktorú identifikoval krátko pred tým. Ako sa ukázalo, bolo tomu tak. Objav skupiny Meyer bol oficiálne publikovaný 18. februára 2002 spolu s ďalšou skupinou Marsden, ktorú zistil Brian Marsden.

Počas prezerania snímkov z augusta 1999 som našiel 3 nové kométy (jednu zo skupiny Meyer a dvojicu patriacu k Marsdenovej skupine) a neskôr som zbadal, že zdanlivá dráha mojej prvej SOHO kométy (C/2001 Q7, nájdená na aktuálnych záberoch z 21. augusta 2001) bola blízko dráhe C/1999 M3. Ďalší deň som o tom napísal Maikovi a ten potvrdil, že dráha C/2001 Q7 by mohla byť medzi dráhami komét C/1999 M3 a C/2000 O3. Maik mi poradil spôsob ako vyrátať dráhu a tak som mohol určiť dráhu pre moju prvú kométu 21. marca. Vypočítal som dráhu, Brian Marsden ju akceptoval a napísal: "rozhodne by sme mohli tvrdiť, že tieto štyri kométy patria do Krachtovej skupiny". Postupne pribúdali ďalšie kométy s podobnými dráhami a k dnešnému dňu poznáme 37 členov skupiny Kracht.

V auguste 2002 som našiel podobnosť pri dvoch kométach nepatriacich ani do jednej zo známych skupín, prvá bola objavená v roku 1999, druhá v auguste 2002. V septembri 2003 bola pozorovaná ďalšia kométa s podobnou dráhou. Napadlo ma, či nejde o ďalšiu skupinu. A išlo, skupina Kracht 2 bola na svete. Je to malá skupina, má len 4 členov.

V rámci SOHO objavov je viacero dosiahnutých míľnikov spojených s Tvojím menom - našiel si v poradí 500. i 900. SOHO kométu, vedieš rebríček v počte dosiahnutých objavov. Čo považuješ v rámci tvojho výskumu na poli SOHO komét za najväčší úspech?

Bola to identifikácia troch komét C/2001 D1 = 2004 X7 = 2008 S2 ako rovnakého telesa, ktorý nepatrí k ani jednej skupine "sungrazing" komét a objav pozícií pre tento objekt skúmajúc jej dráhu a zistenie malých negravitačných síl z dodatočných pozorovaní z roku 1997.

V čase keď si ešte pracoval, nebolo náročné zladiť prácu s koníčkom - prezerať niekoľko hodín zábery z družice a potom ráno ísť do školy vyučovať?


Učitelia v Nemecku boli v minulosti celkom slušne platení. Nebolo problém znížiť si svoj úväzok, samozrejme to znamenalo aj znížený plat. Mohol som sa tak lepšie venovať menšiemu počtu žiakov. Dosiahol som tým dve veci: viac spokojnosti v práci a viac času na kométy.

Objaviť kométu na sérii snímok z družice SOHO si vyžaduje orlí zrak a samozrejme i určitú prax. Sám som sa presvedčil, že rozpoznať pohybujúci sa a často nevýrazný fliačik medzi tým chaosom na záberoch s množstvom rušivých zábleskov je pomerne náročné a ak chceš byť zároveň objaviteľom, musíš byť prvý, kto objekt nahlási. Mne sa to doteraz nepodarilo. Koľko času si zvykol venovať prezeraniu záberov?

Nevediem si žadnu evidenciu. Je to niečo medzi niekoľkými hodinami až nulou. V súčasnosti venujem viacej času výpočtom kometárnych dráh, hľadaním vzájomných vzťahov, skúmaním negravitačných síl, sledovaním asteroidov diaľkovo cez internet, pátraním po nových členoch Machholzovho komplexu v databáze MPC a skúmaniu vývoja dráh malých telies slnečnej sústavy.

Po úspechoch cez internet, netúžil si sa pridať k úspešným vizuálnym lovcom z nočnej oblohy ako sú David Levy, Don Machholz, alebo najnovšie Murakami a Honda?

Samozrejme, uvažoval som nad tým, ale sever Nemecka nie je na to tento účel najvhodnejší - a skoré ranné hodiny nie sú mojim obľúbeným časom. Ak je však niektorá viditeľná, pozriem si ju. Naposledy to bola 103P/Hartley cez binokulár 10 x 50.


Kométa 1 P/Halley fotografovaná 9. januára 1986
Foto: R.Kracht

Minulý rok si sa začal venovať i asteroidom. Najprv prezeraním archívnych snímkov SkyMoprh. Čo bolo dôvodom, že si začal s pátraním v NEAT archíve?

Chcel som objaviť nový asteroid. Začal som hľadať predobjavové pozície pre planétky z hlavného pásu asteroidov a čoskoro som našiel aj novú planétku. Občas mi poradil Rob Matson.

Uplynul jeden mesiac od objavu Tvojej prvej NEAT planétky a spravil si ďalší krok, začal si loviť planétky z nočnej oblohy pozorovaním na diaľku. Ako k tomu došlo?


Vymenil som si zopár emailov s Robom Matsonom o planétke 2009 UV18, ktorá má kometárnu dráhu a spýtal som sa ho, či skúšal pozorovať takýto objekt cez ďalekohľad na diaľku. Odpovedal, že vyskúšal Sierra Stars Observatory v Kalifornii. Zistil som, že tento spôsob je veľmi vhodný na lov asteroidov na vlastných snímkach.

Počas jedného roka si objavil 26 planétok, 16 z archívu a 10 z nočnej oblohy. Jeden z asteroidov objavených pozorovaním na diaľku už má nielen definitívne označenie, ale je i pomenovaná. Šlo to expresne rýchlo, veď zvyčajne to trvá podstatne dlhšie, päť i viac rokov. Uvažoval si o pomenovaní až po pridelení čísla, alebo si mal vybrané meno vopred?

Už dávnejšie som sa rozhodol pomenovať svoj prvý objav po mojej matke (má 91 rokov a stále sa zaujíma čo robia ďalší členovia rodiny). Podľa doterajších pravidiel v MPC našli k danej planétke viacero starších pozícií a mne sa podarilo dohľadať v archíve pozorovania z dvoch ďalších opozícii. Vďaka tomu bola očíslovaná a následne aj pomenovaná tak rýchlo ako 233967 = Vierkant.

Amatérski astronómovia si často plánujú výlety do destinácií, ktoré sú zaujímavé aj z pohľadu astronóma. Cestoval si niekde s takýmto cieľom?

Áno, navštívil som centrálu ESO pri Mníchove, bolo to však už dávnejšie.

A neláka Ťa navštíviť niektorú z veľkých a svetoznámych observatórií?

Snáď Very Large Telescope, Európske Južné observatórium v Cerro Paranal, Chile.

Máš obľúbenú knihu na astronomickú tému?

Je ich mnoho. Snáď najviac na mňa zapôsobila kniha "THE NEW MARS" o objavoch sondy Mariner 9. Pamätám si tiež na jednu z mojich prvých kníh o astronómii, autorom bol Otto Struve, bola vydaná v roku 1962. V nej bolo len 12 stránok venovaných kométam, ale s nádhernými fotografiami komét P/Halley a už spomínanej Arend-Roland (1957). Snáď toto bol zárodok pre môj neskorší záujem o kométy ...

Družica SOHO pracuje na obežnej dráhe už mnoho rokov, nehrozí že v blízkej budúcnosti ukončí svoju činnosť?

Myslím, že neuvažujú s ukončením misie. SOHO LASCO by malo snímať Slnko mnoho ďalších rokov. To astrometrický výskum komét má zabezpečené financovanie len do apríla 2011.

To znamená, že šanca na objav ďalšej novej SOHO kométy je tu i naďalej. Čo by som odporúčal prípadným záujemcom?


Je to vcelku jednoduché počas mesiacov máj/jún a november/december. Prezrite si posledné objavené kométy patriace do Kreutzovej skupiny a pokúste sa nájsť objekt s podobným pohybom.

Ďaľšie objavy SOHO komét, dohľadávanie pozícií v archíve, alebo pátranie po nových objektoch na vlastných snímkach získaných na diaľku z Kalifornie. Čo je momentálne Tvojmu srdcu najbližšie?


Mojou obľúbenou aktivitou je vždy nájsť niečo nové. Nový asteroid z nočnej oblohy je dnes ťažké nájsť. Kométy z družice SOHO (a STEREO), to je podstatne ľahšie a doteraz je to i jediný spôsob ako rozšíriť naše vedmosti o Machholzovom komplexe.

Na záver by ma zaujímalo, či máš ešte cieľ, čo by si chcel dosiahnuť v astronómii?

Samozrejme, rád by som objavil kométu Kracht.

Kométa 17 P/Holmes zachytená 9. decembra 2007    
Foto: R.Kracht
Elmshorn, Nemecko - Nové Zámky, 21. novembra 2010