Rozhovory

Úvod - Rozhovory - Štefan Kürti

Lovec planétok a autor rozhovorov s astronómami

"To čo je pre jedného bádateľa šum, sú pro iného bádateľa dáta."
Jiří Grygar

Chcel sa živiť astronómiou, jej štúdium však predčasne vzdal a dal prednosť svojim koníčkom. Dlhé roky len pasívne sledoval svet astronómie. Až rozmach internetu mu umožnil veľký návrat. Desaťročia zabudnutá túžba po objavovaní sa opäť vynorila, trpezlivosť a vytrvalosť mu nakoniec priniesli úspech. Pátra po asteroidoch v archívoch profesionálnych observatórií a stráca pritom pojem o čase. Popritom spovedá talentovaných astronómov z celého sveta a predstavuje ich výnimočné výkony. Objaviteľ planétok a autor rozhovorov, ktoré môžu inšpirovať, Štefan Kürti.

Čím sa živíš, aké je tvoje zamestnanie?

Som odborný referent na Mestskom úrade v Nových Zámkoch. Vyše 20 rokov poskytujem poradenstvo o úveroch na zabezpečenie bývania a na zatepľovanie bytových domov. Záujemcom radím pri kompletizovaní dokladov a po pridelení pôžičky odsúhlasujem čerpanie poskytnutých financií.

Si vášnivý astronóm, čo ťa priviedlo k tomuto koníčku?

Tých podnetov bolo viacero. Môj prvotný záujem o astronómiu vyvolalo pristátie ľudí na Mesiaci. Impulzom bol let Apolla 17. V decembri 1972, keď sa doteraz posledná ľudská posádka blížila k cieľu svojej cesty, ja som cestoval s otcom do Prahy na akúsi výstavu. Tam začala moja cesta k astronómii.

Už ako dieťa som veľmi rád čítal – vždy a všade som prezeral ponuky novinových stánkov. Tak tomu bolo aj v Prahe. Takto som natrafil na mesačník Říše hvězd. Na moje naliehanie mi otec časopis predplatil. O niekoľko mesiacov neskôr som podobným spôsobom spoznal slovenský časopis KOZMOS a pribudol mi ďalší zdroj na čítanie. Po večeroch som začal sledovať rastúci či ubúdajúci kosáčik Mesiaca. No a keď zrazu na oblohe nesvietil, zostalo tam množstvo blikajúcich hviezd. Postupne som zisťoval, že obloha ponúka nekonečné možnosti na pozorovanie a zdanlivú jednotvárnosť z času na čas spestrujú nečakaní hostia – meteory, kométy, či supernovy. Môj záujem o vesmír zosilnel aj vďaka kométe Kohoutek 1973f, ktorú som síce nepozoroval, ale dychtivo som čítal všetko, čo sa o nej písalo.

Na kozmické výpravy a astronomické časopisy onedlho nadviazal ešte jeden silný podnet. Čo to bolo?

Áno, na jeseň 1974 nasledoval ďalší impulz. Pri obľúbenom novinovom stánku som našiel oznam o vedomostnej súťaži „Čo vieme o hviezdach?“. Hlavnou výhrou bol astronomický ďalekohľad a zrejme kvôli tomu ma to veľmi lákalo. Bol však jeden problém. Veková hranica bola od 15 rokov a ja som mal o rok menej. Keď otec videl, ako po tom túžim, vybral sa za organizátormi a vybavil výnimku. Tam mu tiež poradili, aby som sa prihlásil do astronomického krúžku na miestnom gymnáziu. Zhodou okolností sa tam pripravovali i dvaja budúci účastníci súťaže. Návštevy krúžku boli užitočné, rozšírili môj „astronomický“ obzor. Ako sa však neskôr ukázalo, na výhru to nestačilo.

Prišiel deň „D“, v okresnom kole nás bolo osem súťažiacich. Víťazom sa stal môj sused v lavici, Zsigmond Bödők. On to dotiahol až do celoštátneho finále, kde bol druhý. Ja som skončil v strede súťažného poľa, piaty. Otázky z kozmonautiky som hravo zvládol, neuspel som pri otázkach z praktickej astronómie, moja znalosť súhvezdí bola slabá. Bol som však na seba hrdý, veď za mnou skončili starší a predsa len skúsenejší súperi. Súťaž mi ukázala, že o hviezdach zatiaľ až tak veľa neviem a stále je čo spoznávať. A tak som v tom pokračoval.

Suvenír z výletu do Prahy, ktorý odštartoval záujem o astronómiu.
Časopis Říše hvězd, suvenír z Prahy

Astronómia ťa zaujala, uvažoval si o nej ako o budúcej profesii?

Ako dieťa som chcel byť archeológom a lákala ma tiež chémia, ale to trvalo len dovtedy, kým som sa ju nezačal učiť v škole. Vôbec ma nebavila. Potom prišli výpravy na Mesiac, tak som sa chcel stať kozmonautom, to však tiež nevydržalo dlho. Nosil som okuliare a vtedy to bola diskvalifikácia, jednoducho neprípustné, nemožné. Keď nie kozmonaut, tak budem astronóm. To ma držalo počas celých stredoškolských štúdií. Napokon som začal študovať jadrovú fyziku na UK v Bratislave a súbežne Pomaturitné štúdium astronómie v Hurbanove ako poistku, ak by to na UK nevyšlo.

Prečo práve jadrovú fyziku?

Ten rok odbor astronómie neotvárali, tak som sa prihlásil na štúdium jadrovej fyziky s tým, že po dvoch rokoch prestúpim. Stredná škola bola pre mňa prechádzka, učenie šlo rýchlo a bez problémov. Všetok svoj čas som venoval „nasávaniu“ informácií o vesmíre a kozmonautike a pridala sa vášeň počúvania populárnej hudby. Po príchode na vysokú školu však už bolo nutné venovať učeniu podstatne viac času, ja som však dával prednosť mojim koníčkom. Nastalo obdobie skúšok a trápenie so zvládnutím učiva. Dva roky som zvádzal v sebe boj, čo je prednejšie. A vtedy vyhrali koníčky. Štúdium som po dvoch predčasne ukončil.

Tak skončil tvoj sen stať sa astronómom?

Dlhý čas to tak vyzeralo. Prišla povinná vojenská služba, ktorá mi zabránila ukončiť pomaturitné štúdium v Hurbanove. Po návrate z vojenčiny som sa zamestnal v Bratislave a zamestnávateľ mi umožnil diaľkovo vyštudovať ekonómiu, matematické metódy v ekonomike na Vysokej škole ekonomickej Bratislava. V tom období sa môj záujem o vesmír na dlhé roky zúžil len na čítanie astronomických časopisov a viac času som venoval svojmu druhému koníčku.

Populárnej hudbe?

Áno, ak som nečítal, nemal oči nalepené na okulári teleskopu, tak som počúval hudbu. Zahraničné vysielanie BBC malo týždenný program zameraný na novinky popmusic. Okrem nových hitov tam bolo možné nechať si zahrať skladbu na želanie, ale čo ma lákalo najviac, to bola súťaž. Každý týždeň pustili hádanku zloženú z úryvkov troch pesničiek a úlohou bolo uhádnuť interpretov. Výhercovia získali v tom čase vinylové SP či LP platne podľa vlastného výberu. A dostať sa v tom čase k originálnym nahrávkam svetoznámych skupín či spevákov bola veľká vec.

Fotografia mesiaca júl 1991, Astronomy Now, Foto: Š. Kürti
Fotografia mesiaca júl 1991, Astronomy Now.

Roky som takto súťažil a vyhrával. Spočiatku som odpovede zasielal poštou, neskôr som uprednostnil nahlasovanie cez telefón. Raz som pri nahlasovaní odpovede spomenul moju vášeň pre astronómiu a nedávnu návštevu observatória na Lomnickom štíte. Redaktor ma vyzval, nech mu pošlem nejaké fotografie. Fotky som zaslal, on ich posunul do časopisu Astronomy Now a jedna z nich sa stala obrázkom mesiaca.

O tri mesiace neskôr, počas jazykového pobytu v Londýne, som navštívil najznámejšiu astro predajňu v meste. Popri množstve rôznych teleskopov tam boli aj staršie čísla Astronomy Now. A medzi nimi i to, v ktorom bola publikovaná moja fotografia. Keď som to predavačovi lámanou angličtinou vysvetlil, ten mi ho venoval so slovami: „Happy Christmas!“

Ako si sa dostal na jazykový pobyt do Londýna?

Po návrate z vojenčiny som využíval každú príležitosť na cestovanie a spoznávanie okolitých krajín. A keď som mal precestované susedné štáty, tak mohli prísť na rad tie vzdialenejšie. Po nežnej revolúcii, od roku 1990, sa už dalo cestovať smerom na západ od nás jednoduchšie. Už nebolo nutné stáť v rade celú noc pred cestovnou kanceláriou a dúfať, že sa zájazd nevypredá skôr ako sa dostaneš na rad. A tak som sa v roku 1990 prihlásil na autokarový zájazd po západnej Európe. Počas dvoch týždňov sme navštívili Francúzsko, Anglicko, Holandsko a Nemecko.

V Londýne sme mali voľný program asi na dve hodiny. Ja som si to nasmeroval do budovy BBC na návštevu mojich „známych“ redaktorov hudobnej relácie. Tam prišla reč aj na štúdium angličtiny. Poradili mi jazykový pobyt v Londýne a presviedčali, že je to podstatne efektívnejšie ako štúdium doma. V tom čase som mal za sebou tri roky jazykovej školy a počas zájazdu som zistil, že moja angličtina je veľmi slabá. Ovládal som slovíčka, chápal písaný text, ale komunikácia mi vôbec nešla.

Okrem množstva LP platní mi dali aj brožúrku so zoznamom londýnskych jazykových škôl. Po návrate domov som zopár požiadal o cenovú ponuku. Napokon som si zvolil cenovo najlacnejšiu školu a vycestoval. Na štvortýždňový kurz som minul polročnú výplatu. V BBC mali pravdu, za mesiac pobytu som zvládol viac ako počas ročného kurzu doma, stratil som zábrany a začal komunikovať.

Bola to teda rozumná investícia?

Jednoznačne áno. Znalosť angličtiny mi prišla vhod neskôr, keď som sa začal opäť intenzívnejšie venovať astronómii. Jednak pri čítaní anglických textov na internete a tiež pri komunikácii emailami. Navyše vďaka pobytu som sa dostal k novému biznisu, k vybavovaniu jazykových pobytov. Po návrate som opísal svoje skúsenosti z pobytu v týždenníku TREND. Článok zaujal a zopár ľudí chcelo ďalšie rady. Uvedomil som si, že keď som dokázal vybaviť pobyt sebe, dokážem to aj pre iných. Medzi prvými som tak „poslal” do Londýna spolužiaka zo strednej školy, potom jeho brata a postupne ďalších. Časom pribúdali nové destinácie: Malta, Sydney, San Francisco, Los Angeles, Vancouver či Honululu. Robilo mi radosť, že som im takto pomohol nielen k zdokonaleniu angličtiny, ale aj k novým zážitkom a skúsenostiam. Najväčšia odmena pre mňa bolo počúvať nadšenie z ich zážitkov po návrate.

Nezvažoval si zmeniť koníček na živobytie?

Občas, ale neodvážil som sa. Keď som mal naraz viacero klientov, tak ma to lákalo. Ide o sezónnu záležitosť, provízie by ma uživili dva – tri mesiace a čo potom? Ako by som platil účty? Ale ako koníček to bolo fajn na vylepšenie rodinného rozpočtu.

Vráťme sa späť k astronómii. V roku 2005, po desaťročiach útlmu, si sa jej začal opäť viac venovať. Ak by si mal určiť moment, ktorému vďačíš za reštart, ktorý by to bol?

V druhej polovici 90. rokov nastal rozmach internetu. Ten sa postupne dostával aj do povedomia astronomickej komunity a zároveň bol čoraz prístupnejší aj pre domácnosti. Začal som tam vyhľadávať informácie o vesmíre. Niekedy koncom roku 2004 som takto natrafil na projekt FMO (Fast Moving Objects) Spacewatch. Jeho cieľom bolo vyhľadávanie blízkozemských asteroidov pozorovaním z observatória Kitt Peak v Arizone, USA. Vzhľadom na veľké množstvo snímok, ktoré astronómovia nestačili hneď spracovať, umožnili záujemcom podieľať sa na vyhodnocovaní dát. Dobrovoľníci z celého sveta mohli online prehliadať aktuálne získané zábery. Ak sa na záberoch zistil rýchlo sa pohybujúci objekt, obratom sa o tom dozvedel astronóm, ktorý zabezpečil následné pozorovanie na potvrdenie objavu.

Zaujalo ma to. Aj keď nešlo o kométy, bola tu možnosť objavovania. A nemusel som mať ani vlastný ďalekohľad! Stačil rýchly internet a veľký monitor. Istý čas trvalo, kým som si to zaobstaral. 4. júla 2005, v deň keď vesmírna sonda Deep Impact bola najbližšie pri kométe Tempel 1 a jej projektil narazil do jadra kométy, som začal s hľadaním. Tento moment by som označil za môj veľký návrat.

Začal som vstávať o hodinu skôr ako predtým a netrpezlivo som čakal na zverejnenie čerstvých pozorovaní z Arizony. Blízkozemské teleso nebude na snímke bod, ale prejaví sa v podobe krátkej úsečky na pozadí nehybných hviezd. Identifikácia bola jednoduchá len zdanlivo. Podobne vypadajú i vzdialené galaxie, či kozmický šum. Prezrel som asi päťdesiat snímok, keď v posledný augustový deň som natrafil na svoju prvú blízkozemskú planétku 2005 QP87. Po necelých dvoch mesiacoch prišiel druhý objav 2005 UF a tesne pred Vianocami som identifikoval v poradí tretí asteroid 2005 YK. Ktovie, či by som pridal ešte aj ďalší, pretože v januári 2006 projekt skončil.

Stal sa z teba objaviteľ. Spomínal si záujem o kométy, nelákalo ťa po tejto skúsenosti začať hľadať kométy?

Samozrejme, lákalo. V mojich začiatkoch ma ovplyvnila Kohoutkova kométa a v lete 1975 som pozoroval prvú kométu na vlastné oči. Bola to kométa C/1975 N1 (Kobayashi-Berger-Milon). O jej objave informovali v rádiu a tak som sa ju pokúsil nájsť 5-cm šošovkovým ďalekohľadom, ktorý som si krátko pred tým zhotovil. Kométu som našiel, čo mi potvrdili aj z Hurbanova. Môj záujem o kométy ešte viac zosilnel v marci 1976, keď na rannej oblohe svietila kométa C/1975 V1 (West). Tá bola úžasná. Nechal som si vyrobiť 17-cm Newton a začal som prehľadávať oblohu. Čoskoro som pochopil, že s takýmto prístrojom a 25 km od svetiel Bratislavy je objav kométy prakticky nemožný. Od hľadania komét som upustil. S projektom FMO Spacewatch sa dávno zabudnutá túžba po objavovaní vrátila. A úspech v podobe troch NEO môj záujem ešte zvýšil. Aj keď nešlo o kométy, ten pocit z objavu bol príjemný.

Úspech ťa nabudil a začal si hľadať spôsob, ako v tom pokračovať. Vtedy prišla na scénu databáza pozorovaní SkyMorph z programu NEAT. Ako si sa o tom dozvedel?

Na diskusnom fóre FMO niekto spomenul túto databázu archívnych snímok a možnosť hľadania asteroidov, ktoré ušli pozornosti profesionálov. Hlad po objavovaní trval a prezeranie archívu sa mi zdalo ako logický krok. Bol to však úplne iný systém ako pri FMO a spočiatku mi to nešlo. Takmer pol roka trvalo, kým som zvládol techniku hľadania.

Nie som veľký majster hovoreného slova, vždy radšej počúvam a hovorím len to najnutnejšie. V mladosti som sa hanbil klásť otázky či rozprávať vo väčšej skupine ľudí. Túto moju plachosť „vyliečila“ elektronická pošta. Dnes už takmer každý používa emailovú komunikáciu a napísať mail nie je veľký problém. Keď som si nevedel rady ako ďalej, skontaktoval som skúsenejších, ktorí s archívom úspešne pracovali. Cennými radami mi takto pomohli viacerí: Marco Langbroek, Krisztián Sárneczky, Rob Matson, Quanzhi Ye a Andrew Lowe.

A od septembra 2006 aj mne postupne začali pribúdať objavy. Bola to aktivita, pri ktorej som prestal vnímať čas. Tri roky som sa takmer nezastavil. Výsledkom bolo vyše 150 objavov a teda aj nových designácií – označení planétok.

Po takom počte objavov nepominula radosť z hľadania?

Napriek počtu objavov ma to neprestalo baviť. Ten pocit nezovšednel, každej novej designácii som sa potešil. Napriek tomu som uvažoval, ako to celé posunúť o úroveň vyššie, na objavovanie v reálnom čase. Na internete som natrafil na ponuku prenájmu teleskopov v Novom Mexiku, USA. Šlo o observatórium RAS (dnes známe ako iTelescope Observatory). Ďaleko od rušivých svetiel boli k dispozícii kvalitné ďalekohľady a výborné pozorovacie podmienky. Ich využitie by mi umožnilo hľadať asteroid na aktuálnej nočnej oblohe.

Takže po troch rokoch dozrel čas na zmenu?

Áno, dá sa to tak povedať. Dlho som však váhal. Za prenájom sa totiž platí a naše platy, žiaľ, nie sú na tieto ceny nastavené. Musel som dobre zvážiť, či si to môžem dovoliť. Napokon som pokušeniu neodolal. Začal som pozorovať 25-cm ďalekohľadom s pripojenou CCD kamerou. Za prvý cieľ som si zvolil jeden z asteroidov, ktorý som predtým našiel v archíve SkyMorph. Ten sa v októbri 2009 blížil do opozície a mal byť v dosahu zvoleného prístroja. Planétku som úspešne napozoroval.

Po takto získaných skúsenostiach som si trúfol na zložitejšiu úlohu – nájsť nový asteroid úplne sám, ako sa povie, od začiatku do konca. Počkal som na vhodnú fázu Mesiaca, a niekoľko dní po splne som zacielil zvolený teleskop na vybrané hviezdne pole. Po troch mesiacoch, v januári 2010, sa konečne dostavil úspech. Našiel som dva dovtedy neznáme asteroidy: 2010 AB4 a 2010 AQ39. Vo februári pribudli ďalšie štyri. Neskôr som začal pozorovať z ďalšej lokality, ktorú RAS ponúkal, zo Siding Spring v Austrálii. Predpokladal som, že na južnej oblohe bude menšia konkurencia a väčšia pravdepodobnosť nájdenia niečoho zaujímavého. V októbri 2010 však prišla pre lovcov planétok studená sprcha z MPC. Zmenili pravidlá pre priznávanie objavov.

V čom bola podstata zmeny, o čo išlo?

Podľa nového pravidla objavový kredit (teda komu bude objav prisúdený) získa ten, koho pozorovania budú prvé v roku, keď bolo teleso zachytené prvýkrát aspoň v dvoch nociach. Povedzme, že si našiel neznámy asteroid a sledoval jeho pobyt celý mesiac. Ak sa neskôr nájdu dve pozorovania v niektorom z predchádzajúcich rokov, tak kredit získa úplne prvý pozorovateľ. Výsledkom bolo, že amatérom výrazne klesla šanca na objav pre amatérov v porovnaní s profesionálnymi observatóriami.

Objavová snímka blízkozemského asteroidu 20005 QP87. Foto: FMO Spacewatch
Objavová snímka blízkozemského asteroidu 20005 QP87.

Ako ťa ovplyvnila táto úprava pravidiel?

Vôbec ma neovplyvnila. V tom čase som už mal dostatok nájdených planétok a vášeň z objavovania ma poháňala ďalej. Nebolo podstatné, či budem mať na konte 10 alebo 500 asteroidov. Bral som to tak, že moje pozorovania pomáhajú rozširovať naše vedomosti o asteroidoch tým, že moje dáta prispejú k spresňovaniu ich dráh a rýchlejšiemu „postupu“ do katalógov.

V tom istom roku si začal spolupracovať aj s profesionálmi z Konkolyho observatória v Maďarsku. Ako k tomu došlo?

Po tom, čo som opísal na svojom webe skúsenosti s pozorovaním cez RAS z Austrálie, skontaktoval ma už spomínaný Krisztián Sárneczky, úspešný lovec asteroidov. Už predtým sme si vymenili zopár mailov, v ktorých mi radil pri práci s archívom SkyMorph. Spýtal sa, či by som mu zo Siding Spring napozoroval jeho planétku 2007 YA4, ktorá práve v tom čase bola na južnej oblohe a teda nedostupná z Maďarska. Vďaka čerstvým pozorovaniam by mohla byť očíslovaná. Asteroid som odpozoroval a skutočne ďalší mesiac získal tento objekt poradové číslo.

Konkolyho observatórium v pohorí Mátra, na Piszkéstető, je najväčším profesionálnym observatóriom v Maďarsku. Majú tu okrem iných prístrojov 60-cm Schmidtov teleskop. Ten slúži aj na pozorovanie asteroidov, ktorým sa venuje práve K. Sárneczky. Jedno pozorovanie zo Siding Spring bolo teda vstupenkou na spoluprácu?

V auguste 2010 bola k Schmidtovmu teleskopu pridaná výkonnejšia CCD kamera. Nová zostava začala produkovať také množstvo dát, ktoré pozorovací tím nebol schopný okamžite prezrieť. A keďže vedeli, že mám skúsenosti so spracovaním dát z viacerých zdrojov, oslovili ma na spoluprácu. Neváhal som, takáto ponuka sa neodmieta.

Ako prebiehala spolupráca v praxi?

Spočiatku som cestoval na observatórium, od roku 2011 som už prezeral snímky z domu. Spracovanie a vymeriavanie som robil manuálne, neskôr Krisztián na prvotnú kontrolu začal používať softvér a ja som zostal ako „následná" kontrola na objekty, ktoré automat nenašiel alebo prehliadol. Ľudské oko rozpozná asi o 1 magnitúdu slabšie objekty ako počítač a identifikuje aj také, ktoré sa na niektorom zábere prekryjú s hviezdou na pozadí.

To, že dodatočná kontrola nie je zbytočná sa ukázalo v júni 2012, keď som našiel našu prvú blízkozemskú planétku 2012 LG11. Softvér ju prehliadol napriek tomu, že išlo o jasný objekt s 18. magnitúdou. V roku 2018 som našiel druhý blízkozemský asteroid 2018 TY5. Celkovo som takto doteraz získal 170 označení, z nich 10 už má katalógové číslo. Stovky ďalších čakajú na identifikáciu, hoci možnosť získania objavového kreditu je kvôli zmeneným pravidlám MPC nízka.

Zdržme sa ešte v roku 2010 a aj na observatóriu Piszkéstető. Tu si sa zoznámil s ďalším voľne dostupným archívom pozorovaní. Išlo o dáta Sloan Digital Sky Survey (SDSS). Ako sa dal archív využiť pri asteroidoch?

Projekt prehliadky oblohy SDSS prebiehal na observatóriu Apache Point v Novom Mexiku, USA. Išlo vlastne o digitálne mapovanie oblohy zrkadlovým teleskopom s priemerom 2,5 m, pričom obloha sa snímala vo viditeľnej a v infračervenej oblasti. Archív obsahuje pozorovania z rokov 2000-2008 a na CCD snímkach sú zachytené objekty až do 22. magnitúdy. Ukázalo sa, že získané dáta sú použiteľné aj na astrometriu asteroidov. Krisztián mi predviedol, ako pracovať s archívom. On ho využíval na dohľadávanie vlastných objavov a tak urýchľoval proces na získanie definitívneho označenia, teda čísla. A tak som to začal robiť aj ja.

Má vôbec zmysel venovať sa dvadsať rokov starým údajom? Nie je to strata času?

Rozhodne nie. Tak ako klesala moja aktivita v archíve NEAT, tak postupne rástol čas, ktorý som venoval dátam z archívu SDSS. Keď som dohľadal svoje objekty, zvažoval som, čo ďalej. Rozhodol som sa pre systematickú prácu, kompletné spracovanie pozorovaní z jednej noci. Zvolil som si 11. november 2001. Prejsť 1524 snímok zabralo dosť času. Bol som prekvapený, koľko dostupných údajov (pozícií) asteroidov z týchto pozorovaní nie je v MPC. Pri známych objektoch som po overení, že v MPC nemajú pozorovania z roku 2001, dohľadal druhú noc a dáta zasielal do MPC. Zvyčajne to znamenalo zmenu kreditu za objav a zlepšenie parametra neistoty. Takto som odoberal kredit rôznym observatóriám a pridával ich Apache Point-u.

Najväčší objem dát z mojej „prehliadky“ tvorili pozície doteraz neznámych asteroidov, bolo ich vyše 1600! Z nich je istá časť už v súbore jednodňových pozorovaní MPC (ITF, Isolated Tracklets File). To sú také, ktoré v MPC nevedeli priradiť k žiadnym známym asteroidom. Aj po očistení o tieto stále zostala vyše tisícka objektov. Ako ich využijem, ešte netuším. Prevládajú objekty hlavného pásu, ale je medzi nimi dosť s rýchlejším pohybom a niekoľko desiatok možných kandidátov na NEO. Nakoľko pozorovaný oblúk má len 4,8 minúty, spoľahlivosť dát je strašne malá. A tým pádom aj zlinkovanie s inými údajmi je veľmi otázne a neisté. Zatiaľ mám takto získané dáta archivované a čo s nimi ďalej, ukáže až budúcnosť.

Začínal si ako dobrovoľník pri hľadaní blízkozemských asteroidov v spolupráci s profesionálmi z Kitt Peaku a pokračoval v prehľadávaní archívnych dát SkyMorph. Následne si pozoroval prenajatými ďalekohľadmi v atraktívnych lokalitách a súčasne spolupracoval s maďarskými astronómami. Nie je prezeranie ďalšieho archívu krokom späť?

Nemyslím. Mať vlastný teleskop umiestnený povedzme v Siding Spring, v rámci observatória iTelescope, by bolo určite lepšie, ale archív SDSS ponúka toľko cenných dát, že by bola škoda nespracovať ich. Pôvodne šum, ale pre astrometriu planétok stále bohatý zdroj dát. Predpokladám, že podobná situácia je aj s archívmi iných prehliadok, Pan-STARRS, ZTF, DECam... Tieto dáta by mohli pomôcť pri „upratovaní“ v MPC. Ak by sa dali takto získané pozorovania zlinkovať s veľkým množstvom jednoopozičných telies, prípadne aj s dvojdňovými dátami, mohli by sme ich posunúť medzi viacopozičné telesá, a tak trochu spraviť poriadok v databáze dráh asteroidov. To však zrejme nie je v možnosti jedného človeka. Považujem to za veľkú výzvu pre skúsených amatérov.

Spracovaniu ktorých archívov sa venuješ v poslednej dobe?

Je to archív SDSS. Ale láka ma tiež archív Pan-STARRS, to sú podstatne čerstvejšie dáta a predpokladám, že aj zlinkovanie pozorovaní by šlo lepšie ako pri SDSS.

V úvode si spomínal časopisy Říše hvězd a Kozmos. Poskytovali ti v začiatkoch dostatok informácii?

V tom čase áno. Postupne som si začal budovať astronomickú knižnicu. V roku 1976 sa v Říše hvězd objavil inzerát o predaji starších ročníkov časopisu z rokov 1943 – 1952. Neváhal som ani chvíľku a rozhodol som sa minúť na tento „astronomický” poklad všetky svoje úspory z letnej brigády, niečo ešte doplatili rodičia. Tak som mal na dlhý čas o čítanie postarané. S knihou a medzi knihami strácam pojem o čase. Kníhkupectvá a antikvariáty navštevujem pri každej možnej príležitosti a aj týmto spôsobom sa moja zbierka astronomickej literatúry postupne rozrastala. Za najcennejšie úlovky považujem dve knihy vydané v rokoch 1874 a 1877.

Už desať rokov spovedáš astronómov z celého sveta a ich rozhovory publikuješ na svojej webovej stránke a v časopise KOZMOS. Ako to začalo?

Nápad som dostal počas mojej prvej návštevy Konkolyho observatória na Piszkéstető. Môj hostiteľ, Krisztián Sárneczky, bol zvedavý na to, ako som sa dostal k astronómii, zaujímal sa o to, čomu sa venujem. Rovnako aj ja som chcel spoznať detaily jeho kariéry, jeho cestu od detstva až po Piszkéstető. Vtedy mi prišlo na um, že by som ho predstavil vo forme rozhovoru. S nápadom súhlasil. Po návrate domov som spísal svoje otázky a on obratom odpovedal. Za pár dní to bolo hotové a na moju radosť to publikoval aj časopis KOZMOS. Dospel som k názoru, že predstavenie šikovných astronómov by mohla byť zaujímavá rubrika webovej stránky. Dovtedy som sa tam venoval česko-slovenským kométam a ich objaviteľom a tiež písal o asteroidoch. Postupne som oslovoval ďalších a tak začali vznikať rozhovory. Snažil som sa predstaviť danú osobu komplexne, od začiatkov, cez míľniky kariéry, až po najväčšie úspechy.

Ako si vyberal ľudí na rozhovor?

Každý ma musel niečím zaujať. Spočiatku som sa zameriaval na tých, ktorí sa venovali planétkam a kométam. S viacerými z nich som už predtým komunikoval o archíve SkyMorph. Neskôr som si trúfol oslovovať aj osobnosti z iných oblastí astronómie. Nie všetci napokon na rozhovor pristali.

Ktorí velikáni astronómie ťa inšpirovali a boli tvojím vzorom?

Obdivujem mnohých, ktorí dokázali výnimočné veci. Oslovili ma najmä Antonín Bečvář a Robert Burnham Jr. Obaja mali ťažký a pohnutý život, napriek tomu svojou vytrvalosťou a trpezlivosťou vytvorili výnimočné diela, ktoré po mnoho rokov využívali amatérski astronómovia po celom svete. Mám na mysli Bečvářov Atlas Coeli a Burnhamov Celestial handbook 1 – 3.

Čo považuješ za svoj najväčší úspech?

Najviac som hrdý na rozhovory. „Vyspovedal” som Luboša Kohoutka, objaviteľa slávnej kométy, či ďalších úspešných lovcov komét. Potešilo ma, keď sa na internete objavili odporúčania na moje rozhovory. Niektoré boli dokonca publikované v zahraničných časopisoch.

Taktiež si cením možnosť pomenovať planétky. Z odborného hľadiska je prínos z objavu asteroidu hlavného pásu takmer nulový. Ale vďaka tomu som ako objaviteľ mohol pomenovať množstvo planétok a uctiť si týmto spôsobom ľudí, ktorých si vážim za to, čo dokázali, či už v astronómii, či v inej oblasti. Takúto možnosť nemá hocikto a zďaleka nie ani všetci profesionálni astronómovia.

Pomenoval si vyše dvadsať asteroidov. Vďaka tvojim návrhom dnes máme planétky ako Nové Zámky, Kolonica, Demitra, Popluhár, či Tatarka. Okrem nich tam sú tvoja manželka i dcéra, známi i menej známi astronómovia, či aj dvojica francúzskych spevákov. Dôvody výberu môžu byť rôzne. Prečo si nakoniec vybral práve tých, ktorých si vybral?

Ku každému názvu, či menu sa viaže iný dôvod, prečo som ho zvolil. Spomeniem jeden za všetky. Jeden zo svojich objavov, asteroid, som pomenoval po slovenskom fyzikovi Rudolfovi Hajossym. Som jeho bývalý študent a dodnes mám v pamäti jeho upokojovanie študentov na opravných skúškach z fyziky:

„Nie každý musí byť úspešným fyzikom. Sú aj iné profesie. Každá si vyžaduje iné vlohy. Napríklad jednonohý nemá príliš veľkú nádej na olympijské zlato v skoku do výšky, ale to neznamená, že by nemohol byť vynikajúci v inej oblasti. Treba si ju len nájsť.”

Profesionálnym fyzikom a ani astronómom som sa nestal, ale jeho rada mi utkvela v pamäti a tú moju oblasť, hoci až po dlhých rokoch hľadania, som napokon našiel.

Okrem toho si bol iniciátorom viacerých pomenovaní, pričom nešlo o tvoje vlastné planétky...

Keď som sa venoval mapovaniu česko-slovenských komét a ich objaviteľov pre moju webovú stránku, dopracoval som sa aj k Zdeňke Vávrovej. Bola spolupracovníčkou Antonína Mrkosa na Kleti a počas 20 rokov objavila takmer 80 asteroidov a na konte má aj jednu kométu. Nadviazal som s ňou kontakt a nakoľko mala veľa nepomenovaných objavov, navrhol som jej pomoc s odkomunikovaním návrhov. A pritom som jej doporučil zopár osôb, ktorí by si planétku zaslúžili. Boli to Miloslav Druckmüller, Petr Horálek, Martin Mašek, ale aj Miro Žbirka.

 height=

Planétka (132798) Kürti pozorovaná 7.01.2017 na Catalina Sky Survey, Mt. Lemmon 1,5-m teleskopom. Foto: Catalina Sky Survey

Medzi pomenovanými planétkami sa nachádza aj tvoje meno. Planétky, na rozdiel od komét, nemôžu byť nazvané podľa objaviteľa. Ako sa si tam dostal?

Keď som začínal s poľovačkou na asteroidy, vôbec som nerozmýšľal o možnosti pomenovania. Keď však moje prvé planétky získali katalógové číslo, čo je vlastne nutný predpoklad k pomenovaniu, napadlo mi, že by bolo pekné ich pomenovať. Oslovil som teda astronómov z observatória NEAT s dotazom, či by som pre tieto svoje objavy mohol navrhnúť mená. Súhlasili a tak onedlho putoval k nim návrh na pomenovanie troch. Úplne prvú som navrhol pomenovať po mojej manželke, druhú po holandskom amatérskom astronómovi Marcovi Langbroekovi a tretiu po Nových Zámkoch, po meste, v ktorom žijem. Langbroek bol ten, kto mi najviac radil, ako postupovať pri práci s archívom SkyMorph. Pomenovanie ho veľmi prekvapilo. Obratom on prekvapil mňa otázkou, či súhlasím, aby aj on nazval planétku po mne. Nebol som proti a tak onedlho pribudlo k menám asteroidov aj moje meno.

Pohľad na oblohu prináša občas aj okamihy, na ktoré sa nezabúda. Nepochybne aj ty si mal viacero takých zážitkov. Chýba na tvojom zozname niektorý nebeský úkaz?

Pamätných momentov bolo mnoho. Kométa West na jar 1976, či zatmenie Slnka pri Balatone v roku 1999. Stále je však zopár vecí, ktoré som doteraz nezažil. Fascinujú ma nádherné zábery polárnej žiary. Som si istý, že byť osobne účastníkom tohto javu je oveľa silnejší a emotívnejší okamžik než nám to dokáže sprostredkovať fotografia či video. Rád by som takéto nebeské divadlo zažil. Taktiež by bolo fajn vidieť ešte jedno úplné slnečné zatmenie, meteorický dážď, či hviezdnu oblohu z južnej pologule s Magellanovými mrakmi.

Spomínal si, že pri knihách, či prezeraní archívnych záberov, strácaš pojem o čase. Je ešte niečo iné, pri čom dokážeš zabudnúť na všetko a relaxovať?

Dokonalý relax mám za bezmesačnej noci v našej záhrade pri pohľade na jasnú oblohu z hojdacieho kresla hladkajúc v lone nášho kocúra, ktorý si spokojne pradie. V takej chvíli, ak by som to dokázal, tak sa k nemu pridám i ja.

Objaviteľ prvej medzihviezdnej kométy G. Borisov a Š. Kürti, Viedeň, 2020
Nezabudnuteľné stretnutie s G. Borisovom, objaviteľom prvej medzihviezdnej kométy, Viedeň 2020, Foto: archív Š. Kürti

Nové Zámky, 15.10.2020