Stefan Kürti´s Astro Web

Ako objaviť nový asteroid

Databáza archívnych snímkov SkyMorph

Prezeraním archívnych CCD snímkov z databázy SkyMorph je možné objaviť nové, doteraz neevidované planétky. Na to, aby ste sa sami mohli presvedčiť o pravdivosti tohto tvrdenia, prikladám návod - krok za krokom - dúfam že dostatočne podrobne a zrozumiteľne.

Práca s archívom na prvý pohľad vyzerá veľmi zložito, ale na prvýkrát je zrejme všetko zložité...

Na záver textu som umiestnil niekoľko praktických príkladov, ich riešením dúfam, že získate prvé skúsenosti a precvičíte si jednotlivé kroky pri práci.

Hľadanie v archíve môžeme rozdeliť do viacerých krokov:

• získanie snímkov z archívu
• identifikácia pohybujúcich sa objektov
• hľadanie pozícií z ďaľších nocí
• zaslanie pozorovaní do Minor Planet Center.

Internetové adresy, ktoré sú potrebné k práci:

Získanie snímkov z archívu

Archívne zábery na prezeranie získate jednoduchým skopírovaním z webovej stránky SkyMorph. Snímky môžete vyberať podľa dvoch kritérií - buď zadáte súradnice oblasti oblohy, ktorú chcete prezerať (Position/Time), prípadne zadáte konkrétnu planétku, či kométu (Moving Target).

V prvom prípade program zoradí všetky snímky podľa zvolených súradníc a časového rozpätia, ktoré ste si zvolili z ponuky. Vyhľadávanie funguje aj v prípade, že zadáte len jeden údaj - pozíciu, alebo dátum. Časové rozpätie, ktoré môžete zadať je ozaj široké - od jednej sekundy až po jeden rok. Na obrázku je výsledok hľadania pre zvolenú rektascenziu a deklináciu a pre zadaný dátum v rozpätí 1 hodiny. Program našiel jediný triplet pre zadané údaje. Ak hľadáte snímky pre špecifickú lokalitu a dátum, použite tento spôsob.



Pre náš účel je vhodnejšie vyberať snímky podľa druhého kritéria - pohybujúceho sa telesa (Moving Target). Do políčkaTarget zadáte ľubovolnú planétku - jej predbežné označenie alebo definitívne číslo a systém zobrazí všetky snímky, na ktorých by sa dané teleso malo nachádzať.

Vhodné snímky pre nové hľadanie zvyčajne vyberám z aktuálneho cirkulára MPEC, kde sú denne aktualizované najnovšie objavy asteroidov. Hlavnými kritériami výberu sú dlžka pozorovania planétky (arc) a jej absolútna hviezdna veľkosť (H). Čím dlhší je úsek pozorovania, tým presnejšie je spočítaná dráha telesa. Pri presnejších dráhových elementoch bude presnejšia i vyrátaná pozícia planétky v archíve SkyMorph. No a čím je daný objekt jasnejší, tým je reálnejšie, že bude viditeľný na archívnych záberoch.

Ak sa na prehľadávanom hviezdnom poli nachádza teleso, ktoré bolo len nedávno objavené (a teda v čase získania snímkov NEAT pred 7-8 rokmi nebolo identifikované), potom je pravdepodobné, že v jeho okolí môžu byť i ďaľšie dosiaľ nekatalogizované planétky. A práve takéto snímky v archíve vyberám na prehľadávanie! Keď ste si zvolili objekt na prezeranie, do kolónky Target vpíšte označenie objektu. V našom príklade som takto zvolil planétku 2009 BE175 (v skrátenej podobe K09BH5E). Spomedzi databáz vyznačíte vo formulári iba NEAT a odošlite požiadavku.



Zo zoznamu, ktorý nám pre asteroid 2009 BE175 systém vrátil, vyberiete trojicu obrázkov na prezeranie. Kritériom je v prvom rade predpokladaná jasnosť objektu uvedená v stĺpci Mag. V našom príklade je jasnosť hľadaného objektu 20,2 mag. V závislosti od kvality seeingu v čase snímania na obrázkoch bývajú zachytené objekty zvyčajne do 20,5 mag., občas sa podarí na záberoch identifikovať i objekty okolo 21. magnitúdy!

Zvolené snímky na prezeranie vyznačíte v ľavom stlpci formulára. Potom v tabuľke Request parameters si zvolíte veľkosť požadovaného obrázku v políčku NEAT pixels. Na začiatok doporučujem veľkosť okolo 1000 pixelov. Ešte vyznačíte okienko Show singlets. Ostatné parametre v tejto tabuľke necháte prázdne a požiadavku odošlete kliknutím na Display images.

Identifikácia pohybujúcich sa objektov

Teraz máte uložené CCD zábery v pamäti počítača a nasleduje ich prezeranie. Na identifikáciu pohyblivých objektov musíte presne určiť ich pozície voči hviezdam. Na tento účel doporučujem pracovať s programom Astrometrica. Tento program je freeware a je plne funkčný počas 100 dní. Pokiaľ Vám bude vyhovať pri astrometrických meraniach, zaregistrujte sa cez ich web stránku.

Nastavenie parametrov

Po otvorení programu je potrebné nastaviť viacero parametrov. Nato, aby program dokázal presne zmerať súradnice jednotlivých objektov na snímkach, je nutné aby konfiguračný súbor (config file) bol nastavený na to konkrétne observatórium a použité prístroje, ktorým sa prezerané CCD snímky získali. Tu budete v prvom rade potrebovať súbor 644. cfg, prípadne tiež súbory 608.cfg a 566.cfg.

Počas celého trvania projektu NEAT sa získavali snímky z 2 rôznych lokalít a vždy s odlišnými prístrojmi.

Ako rozoznať, z ktorého observatória pochádzajú prezerané zábery?

566 - všetky snímky pred decembrom 2000 (Haleakala)
608 - snímky začínajúce vo februári 2001 (Haleakala)
644 - snímky majú na konci čísla písmeno a,b alebo c (Palomar).

Jednotlivé konfiguračné súbory si stiahnite a uložte v tvare 566.cfg, 608.cfg a 644.cfg odtiaľto:
566    608    644

Z vyššie uvedeného zoznamu snímkov s planétkou 2009 BE175 som si zvolil na prezeranie zábery z 11.5.2002, pričom písmeno "c" v označení záberov v prvom stĺci zoznamu nám hovorí, že zábery sa získali na observatóriu Palomar. Preto pri ich prezeraní použijeme súbor 644.cfg.

Zábery pred decembrom 2000 boli zvyčajne exponované 20 sekúnd a hraničná magnitúda je okolo 19. Ak bude hľadaný objekt slabší - okolo 20 mag., či ešte viac, nemá zmysel takéto snímky prezerať - daný objekt tam nie je viditeľný ... Snímky získané počnúc februárom 2001 si nevšímajte vôbec. Tieto zábery obsahujú mnoho rušivých prvkov. Spočiatku určite nedokážete pobybujúci sa objekt na takýchto záberoch správne identifkovať. To si vyžaduje skúsené oko a dlhšiu prax. Navyše rovnako ako pri observatóriu 566 aj pri 608-ne sa exponovalo 20 sekúnd, a teda hraničná magnitúda je opäť okolo 19. mag. Ideálne na prezeranie sú snímky z Palomarského observatória (644), tu bola expozičná doba 60 s, a ako už bolo vyššie spomínané, bez problémov tu nájdete objekty do 20.0 - 20.5 mag.

Pri otváraní programu sa Vám vždy najprv objaví táto otázka:

Tu je potrebné zvoliť odpoveď Nie. Ak totiž zadáte áno, systém vymaže predchádzajúce údaje a vytvorí nový súbor MPC Report. Takto vďaka nepozornosti môžete stratiť všetky doterajšie merania. Tlačítko Áno zvolíte samozrejme pri prvom otvorení programu a potom vždy vtedy, keď sa rozhodnete, že predchádzajúce merania už nepotrebujete.

Prvým krokom po otvorení programu je nastavenie príslušného konfiguračného súboru na základe observatória, z ktorého snímky budete prezerať. V našom príklade je to súbor 644 - z menu File si kliknite na voľbu Settings, alebo len jednoducho kliknete na ikonu klúča a otvorte si súbor 644.cfg.

Nakoľko získané astrometrické údaje budete zasielať do Minor Planet Center (MPC), je nutné uviesť v nastavení cfg súboru Vaše meno a kontaktné údaje! Tie sa uvádzajú na stránke Observing Site v Detailoch: zapíšte sem meno, kontakt, e-mailovú adresu a do riadka Measurer uveďte Vaše meno v tvare - krstné meno ako jedno písmeno a priezvisko.

Z ostatných položiek je potrebné upraviť ešte nastavenia v menu Environment. Tu zadáte cestu vo vašom počítači, kde máte uložený program Astrometrica, aby počítač pri práci dokázal nájsť cestu k údajom. Takto upravený cfg súbor uložte a v tejto forme ho používajte.

Po nastavení parametrov načítaje trojicu snímkov - cez menu File - Load images. Nájdite uložené snímky, ktoré ste získali z databázy a kliknite na ne.

každom otvorení snímku sa objaví okienko, na zapísanie dátumu a času získania daného záberu. Čas, ktorý sa tu uvádza je stred a nie začiatok snímania! V zozname archívnych snímkov vytvorených programom SkyMorph je to údaj uvedeny v stĺpci Time!

Data reduction

Po načítaní záberov je potrebné porovnať zobrazené hviezdne pole s katalógom hviezd. V tomto kroku Astrometrica obrazne povedané nastaví na prezerané CCD snímky šablónu pre rektascenziu a deklináciu, program vytvorí pre trojicu skúmaných záberov tzv. referenčné hviezdy. Tento krok je dôležitý - jedine ak budete mať presné nastavenie voči hviezdnemu katalógu, môžu byť zmerané pozície presné. A to je predsa v tomto prípade najdôležitejšie.

V druhom stlpci menu Astronomy kliknete na voľbu Data reduction, alebo využite skrátenú cestu stlačením kláves CTRL+A a následne sa Vám otvorí okno, kde musíte vpísať koordináty (RA a Dec) prezeraných CCD záberov. V zozname archívnych snímkov to je údaj uvádzaný v stĺpci Predicted Object Position. Do tabuľky vpíšte súradnice prvého snímku a stlačte OK. Program Astrometrica sa pustí do porovnávania hviezd na CCD záberoch s katalógom hviezd. V prídade, že ste uviedli nesprávne koordináty, Astrometrica buď nenájde zodpovedajúce referenčné hviezdy, alebo nastaví zlé. V tabuľke Data Reductions Results si všímajte kolónku Fit order. Ak tam pri jednotlivých záberoch bude 1 či 2 nie je to v poriadku.

Pri správnom a presnom nastavení musí byť Fit Order 3! Niekedy môžu byť zadané koordináty posunuté a program referenčné hviezdy nedokáže nastaviť. Vtedy sa objaví upozornenie Reference Star Match Error. Ak si v tejto tabuľke zvolíte prvú možnosť - Manual Rreference Star Match, mechanickým posunutím hviezdneho poľa sa dostanete k správnym referenčným hviezdam. Najprv by som ale doporučoval pri tejto chybe využiť v poradí druhú voľbu - Automatic Reference Star Match using. Jedine ak tento krok nepomôže, až potom by ste to mali skúsiť nastaviť manuálne. Tretiu voľbu, teda aktuálne (a nepresné nastavenie) referečných hviezd neodporúčam. Budete mať nepresné koordináty referenčných hviezd a samozrejme nepresné budú aj vaše merania ...

V momente keď Vám Astrometrica nastaví referenčné hviezdy a objaví sa tabuľka Data Reduction Result, v ktorej bude Fit Order = 3, môžete túto tabuľku zavrieť a pustiť sa do samotného hľadania.

Následne stačí ísť a kliknúť myšou na ľubovoľný objekt a na monitore sa Vám objaví tabuľka Object Verification, kde budú uvedené presné súradnice zvoleného telesa.

Prezeranie snímkov

V programe Astrometrica si z ponuky menu v hornom riadku zvoľte voľbu Tools a kliknite na Blink Images, alebo využite skrátenú cestu stlačením kláves CTRL+B. Rýchlosť akou sa Vám budú jednotlivé obrázky ukazovať môžete nastaviť v rozsahu 1-10. Samotným prezeraním zistíte aká rýchlosť Vám vyhovuje najviac, aby ste pohybujúce sa objekty na hviezdnom pozadí najľahšie zbadali. V druhom riadku menu si nájdete voľbu Blink Frequency a kliknutím na šípku smerom hore alebo dole si zvolíte konkrétnu rýchlosť prezerania. Po nastavení optimálnej rýchlosti sledujte pohybujúce sa objekty oproti nemenným okolitým hviezdam. Astrometrica má aj voľbu na automatickú kontrolu pohybujúcich sa objektov(6. ikonka v menu - Moving Object Detection), ale nerobte to! Spoliehajte sa na svoje oči. Spočiatku nebude jednoduché identifikovať pohyb, ale časom sa do toho dostanete. Automat je z tohto pohľadu až taký "dokonalý", že na obrázku, kde je len niekoľko pohybujúcich sa objektov on "dokáže" nájsť desiatky ...

Po nájdení pohybujúceho sa telesa zmeriate jeho pozíciu na všetkých troch záberoch. Po kliknutí myšou na nájdený objekt pri prvom zábere bude od Vás počítač očakávať jeho označenie - ten vpíšete do prázdneho okienka na spodku tabuľky a kliknete ba okienko Accept. Uveďte 6-miestny kód a ten potom používajte. Ja pracujem s označením krtxxx, pričom posledné tri pozície v označení sú vlastne poradovým číslom konkrétneho objektu ktorý práve meriam. Takto prezrite celú snímku a vyznačte všetky pohybujúce sa telesá. Koordináty zmeraných objektov sa Vám uložia v samostatnom súbore MPCReport. Ten nájdete napr. cez menu v prvom stĺpci Files voľbou View MPC Report File.

Na ilustračnej snímke vidíte MPCReport s nameranými pozíciami objektu krt214.

V ďaľšom kroku budete zisťovať, či zmeraný objekt je nové, alebo už známe teleso. Na tento účel využívam stránku ASTPLOT, on-line službu Lowellovho observatória, kde po zadaní súradníc, Vám program zobrazí hviezdne pole zadanej pozície a vyznačí polohy všetkých asteroidov i komét v okolí. Z MPCReport vpíšete koordináty skúmaného objektu do políčok v programe ASTPLOT a ten Vám vytvorí mapku. Ak na takto vypracovanej mapke bude na zmeranej pozícii zobrazená planétka, určili ste polohu už známeho objektu. Ak v strede mapky nie je nič (tam sa totiž zobrazí objekt podľa Vami zadaných súradníc) znamená to, že ste zmerali objekt, ktorý by mohol byť nový.

Mapka s pozíciami nášho príkladu krt214 nám ukazuje, že sa jedná pravdepodobne o doteraz neznáme teleso - stred mapky je prázdny!

Teraz musíte preukázať, že nájdený objekt je reálne teleso a že ste omylom nepovažovali za planétku niečo, čo neexistuje. Nasleduje najťažšia časť celej polovačky - nájdenie pozícií z ďaľších dní.

Hľadanie pozícií z ďaľších nocí

Predtým než začnete hľadať nové pozície, musíte určiť dráhové elementy Vášho objavu. Na tento účel použite program Find Orb. Program na základe nameraných pozícií v Astrometrice vypočíta potrebné elementy dráhy. Po otvorení programu Find Orb, kliknete na okienko Open a tu načítate súbor MPCReport.txt. Zobrazia sa Vám všetky objekty, ktoré sa v Astrometrice zmerali, v našom príklade vidíte merania pre objekt krt214.

Teraz kliknete na kód skúmaného telesa a v hlavnom políčku sa objavia namerané pozície. Program je nastavený tak, že už pri otvorení vypočíta predbežnú dráhu telesa. Nakoľko zmerané pozície sú z krátkeho obdobia 30-60 minút, na určenie prvotných elementov sa používa metóda Vaisala. Takže kliknete na okienko Vaisala a program vyráta dráhové elementy. Tieto uložte pod rovnakým názvom ako ste označili skúmaný objekt - napr. krt214.txt - príkazom Save elements.

Ako sa presvedčíte, či sú Vaše merania presné? Na túto kontrolu slúži údaj RMS. Tzv. stredná odchýlka - RMS error - musí byť číslo menšie než jednotka! Ak Vám vyjde väčšie číslo, niekde ste spravili chybu. Buď budete mať nepresne určené referenčné hviezdy, alebo ste považovali za pohybujúci sa objekt niečo, čo v skutočnosti neexistuje. To môžu byť záblesky kozmických lúčov, elektronický šum na CCD zábere, či aj hviezda.

Majte na pamäti: planétky sa pohybujú v zmysle základných fyzikálnych zákonov a v tomto prípade teda priamočiaro a rovnomerne.

Keď ste vypočítali dráhové elementy, vrátite sa do programu SkyMorph a otvoríte voľbu Moving Target. Tentokrát však do políčka Target nebudete uvádzať označenie objektu. Ak hľadáte nové teleso, to predsa nemôže byť v databáze ... Dráhové elementy zo súboru, ktorý ste si pred chvíľkou uložili, budete vpisovať do prázdnych políčok v časti - Orbital elements. Postupne sem vpíšte jednotlivé položky vyrátanej dráhy.

Epoch - epocha - je dátum pozorovania v juliánskom tvare
Eccentricity - e - výstrednosť dráhy planétky
Perihelion Distance - q - vzdialenosť planétky v perihéliu - q
Perihelion Date - Perihelion - dátum prechodu perihéliom - opäť v tvare juliánskom
Long. Asc. Node - Node - dĺžka výstupného uzla
Arg. of Perihelion - Peri - argument šírky perihélia
Inclination - Incl. - sklon dráhy planétky k ekliptike
H magnitude - H - absolútna jasnosť planétky

Pozor na označenie desatinného miesta - používa sa bodka! Po zapísaní všetkých parametrov dráhy odošlete požiadavku. Ak sa vo vrátenom zozname nachádzajú archívne snímky, na ktorých ste našli prvé pozície "objavu", je to dôkaz, že vaše doterajšie kroky boli správne! V našom príklade je tomu tak - snímky z 15. seprembra 2002 sú tam! Na obrázku sú vyznačené červeno. Skontrolujte si nielen dátum, ale i čas záberov - musia byť totožné! Ak na teraz vytvorenom zozname dané zábery uvedené nie sú, niekde ste sa museli pomýliť ...

Z nového zoznamu budete hľadať snímky, ktoré budú najbližie k vašim prvotným meraniam, pred a po danom dátume. Zamerajte sa na zábery z observatória 644 a samozrejme sledujte i jasnosť objektu. Zvoľte si trojicu snímkov, ktorá je časovo najbližšie k prvým pozorovaniam. Pozor však na to, aby ste si vyberali správnu trojicu obrázkov. Na zozname v našom príklade sú uvedené ďaľšie pozorovania "objavu" z 29. augusta 2002. Je ich 6, dva triplety. To ktoré tri vlastne patria k sebe zistíte z údajov v dvoch stĺpcoch Observation center. Tu sa uvádzajú koordináty stredu snímkok, nepomýľte si ich s vyrátanými pozíciami hľadaného telesa! Správna trojica je na obrázku vyznačená modrým.

Zvolenú trojicu snímkov vyznačte v okienkach nachádzajúcich sa úplne na ľavej strane zoznamu a stiahnite si dané zábery z archívu do Vášho počítača. Teraz si vyžiadate mapku v ASTPLOT-e, tentokrát za účelom identifikácie známych planétok v okolí pozície, kde by malo byť vami hľadané teleso. V našom príklade sa v strede mapky nenachádza žiadne teleso a to je dobré znamenie. Následne už známym postupom určite referenčné hviezdy pre novú trojicu záberov v Astrometrice. Potom na snímkach hľadajte pohybujúci sa objekt v okolí pozície, ktorej súradnice Vám vypočítal SkyMorph a sú uvedené v stĺpcoch Predicted Object Position vráteného zoznamu.

Známe planétky ľahko vylúčite na základe mapky, kde sú uvedené i súradnice jednotlivých známych asteroidov. Hľadaný objekt by mal byť približne takej jasnosti,ako to uvádza údaj v zozname SkyMorph, určite nie o 1-2 magnitúdy menej či viac. Smer a rýchlosť pohybu planétky by mali byť podobné ako na objavovej snímke. Ak je v v okolí vyrátanej polohy viac "neznámych" telies, postupne ich všetky zmerajte. Objekt ktorý hľadáte sa sám prezradí následne pri prepočte nových elementov z MPCReport. Pozor! Zase musíte zadať to isté označenie objektu, aké ste použili prvýkrát. V prípade, že v okolí bude viacero "kandidátov", zvoľte si to teleso, ktoré je najbližšie k vyrátanej polohe a najviac sa podobá smerom pohybu a jasnosťou na objekt z prvej noci. Označte ho kódom "krt214". Tie ďaľšie musíte vyznačiť iným kódom, aby ste sa pri rátaní dráhy vedeli v meraniach zorientovať. Označte ich povedzme ako krt214a, krt214b, ... Teraz vyrátate nové elementy z dvoch pozorovaných dní. Ak ste nenašli na prvýkrát to správne teleso, premenujte v MPCReporte nasledujúci objekt krt214a na krt214 a výpočet vo Find Orb opakujte. Postupujte takto dovtedy kým nájdete hľadaný objekt.

Predpokladajme, že ste správny objekt identifikovali a teda máte pozície "objavu" z dvoch nocí. Prejdete do programu Find Orb, načítate aktuálny MPCReport a v okienku sa zobrazia pozície na 6 riadkoch. Vyznačte v časti Perturbers všetky objekty a tentokrát na určenie dráhy odkliknite voľbu Auto Solve. Program vyráta nové elementy. Ak sa jedná o to isté teleso z oboch nocí, odchýlka vo výpočtoch tzv. "RMS error" by sa mala oproti prvému výpočtu dráhy zmeniť len nepatrne - klesnúť, prípadne o máličko narásť. Ak pôjde o podstatný nárast RMS, objekt z druhej noci nie je totožný s objektom z prvého merania. Hodnota RMS nad 0,8 už signalizuje že zrejme ide o dve rôzne telesá. V takomto prípade ste asi našli pozície ďaľšieho nekatalogizovaného objektu... Po dokončení hľadania aktuálneho objavu sa môžete pustiť do hľadania pozícií pre toto neznáme teleso.

Ak je RMS blízke hodnote z prvého výpočtu, našli ste objekt z ďaľšej noci! Uložte si nové elementy a vráťte sa znova do programu SkyMorph.

Opakovaním už známych krokov, zadaním nových dráhových elementov do programu SkyMorph Vám program vytvorí nový zoznam s presnejšími údajmi. Zvoľte si ďaľšiu trojicu snímkov, ktoré prezriete v Astrometrice. Aj keď sa na prvom vyrátanom zozname nášho príkladu nachádzajú i zábery z ďaľších dní zo stanice na Mt. Palomare (644)- teda okrem 29. 8.2002 aj z 20. 8.2002, radšej hľadajte ďaľšie pozície zo zoznamu vyrátaného na základe dvojdňových meraní. Ak totiž máte elementy z dvoch nocí, tie sú presnejšie a teda i takto určené pozície planétky budú presnejšie.

Takto pokračujete dovtedy kým nájdete a zmeriate pozície objektu na všetkých dostupných snímkach. Čím viac pozorovaní sa Vám podarí nájsť, tým presnejšie budú elementy a teda aj vyrátavané pozície na archívnych snímkach. Keď ste prezreli všetky dostupné snímky, je čas na nahlásenie Vášho objavu do Strediska malých planétok (Minor Planet center, MPC).

Zaslanie pozorovaní do Minor Planet Center

Na to, aby MPC zaevidoval Vaše pozorovania do katalógu ako novú planétku, potrebujete zaslať pozície objektu minimálne z dvoch dní, ideálne sú dni tri. Tu sa myslí pozorovanie z troch rôznych dní a nie tri za sebou idúce dni, hoci aj také pozorovanie je dobré. Objekty nájdené len z dvoch nocí môžete síce tiež poslať, dokonca môžete získať predbežné katalógové číslo (designáciu) pre takýto objav. Ak sa však v archíve MPC špeciálny softvér nájde k novému objavu ďaľšie pozorovania od iného pozorovateľa a ten pozoroval dané teleso počas 3 nocí, kredit za objav stratíte a získa ho pozorovateľ s dlhším časovým obdobím.

Pozor na formát zasielaného e-mailu. Astrometrica Vám, za predpokladu správne uvedených identifikačných údajov v konfiguračnom súbore, tieto premietne i do spracovanej e-mailovej správy.

Po odoslaní mailu do MPC, obratom obdržíte potvrdenie prijatia vašich údajov tzv. Acknowledgment, ktorý bude informovať koľko pozorovaní ste zaslali. Pre bezchybné zaslanie e-mailu si najprv dôkladne preštudujte rady Minor Planet Centra pre záujemcov o astrometriu, link uvádzam na konci návodu.

Zvyčajne do 24 hodín obdržíte z MPC odpoveď s informáciou o zaslanom objekte. Ak sa jedná o nové teleso, dostanete správu Designation, kde sa uvádza predbežné označenie planétky. Tento mail oznamuje, že objekt ktorý som zaslal do MPC pod označením KRT118 dostalo predbežné pomenovanie K02QD5E(skrátená podoba), alebo v krajšej podobe 2002 QE135.

Ak z MPC príde mail podobný tomuto, znamená to toľko, že ste našli predobjavové pozície známeho objektu... Znak ľavej zátvorky pred označením planétky označuje pozorovanie už evidovaného asteroidu.

Pozorovania, ktoré som zaslal do MPC ako KRT090 boli pozície asteroidu 2002 TZ329. Jeho doterajšia dráha, bola taká nepresná, že na mapke ASTPLOT-u sa neukázala na pozícii, kde som ju v skutočnosti zmeral. V tomto prípade som len predĺžil pozorovací oblúk už objaveného telesa a spresnil jeho dráhové elementy.

V nasledujúcih dňoch sa informácia o objave vašej planétky publikuje v Daily Orbit Update(DOU) na internetovej stránke MPC. Uvádzaný príklad, teda asteroid 2002 QE135 je v DOU uvedený medzi novými jednoopozičnými objektami aj s elementami dráhy.

Následne sa nový asteroid dopĺňa do katalógu planétok a vy si to môžete skontrolovať údaje o vašom objave na stránke Minor Planet & Comet Ephemeris Service.

Tu do okienka uvediete označenie planétky, o ktorej chcete získať informácie. Trocha nižšie zaznačíte voľbu MPC-8 line a ešte okienko Show residuals blocks, aby Vám okrem dráhových elementov ukázal všetky pozorovania objektu evidované v MPC.

Po kliknutí na okienko Get ephemeris/HTML page Vám systém zobrazí požadované informácie. Týmto spôsobom môžete sledovať osud planétky ako pribúdajú nové pozorovania a ako sa spresňujú jej dráhové elementy.

Tu sa v podstate končí proces samotného "objavu" a nastupuje obdobie následného pozorovania. Od identifikácie nového asteroidu až po jeho pomenovanie je dlhý proces trvajúci spravidla niekoľko rokov. Pre Vás ako objaviteľa, pokiaľ nemáte prístup k dostatočne výkonnému ďalekohľadu s veľkoplošnou CCD kamerou, týmto práca končí. Ďalšie pozorovania a spresňovanie dráhy planétky vykonajú už profesionáli. K pomenovaniu planétky je však ešte veľmi dlhá cesta.

Na začiatku som uviedol, že práca s archívom sa zdá komplikovaná, ak ste sa dopracovali až sem, zrejme budete mať i v tomto momente rovnaký názor. Keď si však jednotlivé kroky osvojíte, pôjde to celkom rýchlo! Minimálny čas, za ktorý sa mi podarilo nájsť novú planétku bol okolo polhodiny, zvyčajne to však trvá dlhšie. Niekedy sa nepodarí nájsť pozície z ďaľších nocí. Smola je v tom, že v archíve nie sú ďaľšie snímky, kde by sa planétka mohla nachádzať. Už by ste ju inak zrejme dokázali nájsť.... Nezostáva nič iné len takýto "skoro" objav odložiť ad acta a pokračovať v hľadaní ďaľšieho asteroidu.

Prehľadávanie archívnych snímkov je pre mňa zábavou a potešením, najmä keď pribúdajú nové planétky. Podobne je radosť sledovať ako pribúdajú k objaveným asteroidom nové pozorovania a spresňujú sa ich dráhy. No a každý mesiac je vzrušujúce čakať, či niektoré z planétok dostane definitívne poradové číslo ...

Postup prezerania archívnych snímkov je opísaný v trocha inej forme v článku "Polovačka na asteroidy cez internet". Článok bol publikovaný v časopise KOZMOS č. 1/2007, str. 38-39

Uvádzam to síce na záver tohto návodu, ale prv než sa pustíte s elánom do práce, mali by ste si ešte mali preštudovať stránku IAU venovanú astrometrii: "Guide to Minor Body Astrometry". No a tým, ktorým nerobí problém angličtina, možno pomôže i popis práce s archívom SkyMorph od holandského astronóma amatéra, Marca Langbroeka: Guide to using SkyMorph

Ak Vás pomerne zložitý postup práce neodradil a trúfate si sami vyskúšať "lov na planétky" rád Vám pomôžem. V prípade že počas hľadania sa dopracujete k problémom a neviete ako ďalej, kľudne ma kontaktujte, pokúsim sa poradiť --->>> tu!

Prajem dobrú zábavu pri práci a úspešný lov ...