Rozhovory

Úvod - Rozhovory - Quanzhi Ye

Quanzhi Ye - talentovaný astronóm z provincie Guangdong

Rozhodnutie, že sa stane astronómomravil ako malé dieťa. Pozoroval jasnú kométu, ale až po rokoch si uvedomil, čo to vlastne videl. Aby sa vyhol zbytočnému cestovaniu pod zamračenú oblohu, vytvoril počítačový model počasia. Jeho talent si všimli aj profesionáli a ponúkli mu spoluprácu. Za dôveru sa odvďačil objavom. 20 rokov vytrvalo kráča za svojím cieľom, na titul ešte čaká, profesionálom je však už dlhé roky. Objaviteľ kométy Lulin, Quanzhi Ye.

Ako si sa dostal k astronómii?

Ak sa dobre pamätám, bolo to trocha neobvyklé. Keď som mal šesť rokov, rodičia kúpili sériu kníh "Veľká britská encyklopédia". Jedného dňa som náhodou vzal do rúk zväzok venovaný náuke o Zemi a prečítal si kapitolu o astronómii. "To je zaujímavé čítanie", povedal som si, čítal som to znova a znova, a rozhodol sa, že budem astronómom.

O niekoľko mesiacov neskôr som bol s rodičmi na prechádzke pod oblohou plnou hviezd. "Vravel si, že si v encyklopédii čítal o astronómii, tak nájdi zopár súhvezdí!", vyzval ma otec. A našiel som Orión. Táto prvá skúsenosť s pozorovaním oblohy ešte viac prehĺbila môj záujem o astronómiu. O niečo neskôr mi otec kúpil ďalekohľad - jednoduchý, 6 cm f/15 refraktor. V porovnaní s dneškom to bola mizerná kvalita, ale prvý ďalekohľad býva u väčšiny amatérskych astronómov zvyčajne taký.

Ďalšou dôležitou udalosťou - a pravdepne najdramatickejším momentom na mojej ceste k astronómii - bol nezávislý objav kométy Hale-Bopp. V čase, keď som kométu našiel, bola nepochybne dostatočne jasná, aby ju objavili aj mnohí ďalší. Počas pravidelného prezerania oblohy v júli 1996 som natrafil na rozmazaný fliačik vysoko na juhu. O kométe Hale-Bopp som nevedel - v tom čase nebol internet v Číne vôbec rozšírený a okrem starej hviezdnej mapy a niekoľkých starších časopisov som bol takmer izolovaný od astronomických noviniek. Navyše som nepoznal vesmírne objekty na oblohe tak, aby som bol schopný povedať, či pozorujem kométu alebo nie. Úprimne povedané, nevedel som čo to je, ale cítil som, že je to niečo nezvyčajné - najmä po tom, čo som ten fliačik našiel aj nasledujúci deň a zdalo sa mi, že sa medzi hviezdami trocha posunul. Až v roku 2001 som mal dostatok znalostí na to, aby som si potvrdil, že to, čo som pozoroval, bola skutočne kométa Hale-Bopp. A na prekvapenie, presne o 11 rokov neskôr v júli 2007 som objavil vlastnú kométu (Lulin).

Hviezdna obloha ťa uchvátila a postupne si jej venoval viac a viac času. Začínal si s pozorovaním meteorov. Čím ťa zaujali?

Pozorovanie meteorov je nenáročné a napriek tomu môžeš získať cenné vedecké poznatky. Nepotrebuješ výkonné ďalekohľady a začať s pozorovaním je jednoduché - a navyše predpoveď maxima meteorického roja Leoníd na roky 1998 02 vyvolala o meteory zvýšený záujem.

maximum leoníd 1998, AGo Modra

Od roku 1997 si začal pravidelne prispievať do časopisu Tianwen Aihaozhe (Amatérsky astronóm). O čom môže písať 9-ročné dieťa?

V skutočnosti môj prvý článok nakoniec nebol zverejnený, bol to prehľad o výskume slnečnej sústavy. Strávil som týždne v knižniciach a preštudoval všetky dostupné informácie. Okrem nových vecí som sa naučil niečo veľmi dôležité: nebáť sa skúsiť náročnejšie veci, vždy máš šancu uspieť, a aj keď sa to nepodarí, získaš cenné skúsenosti. Tento prístup mi pomohol dosiahnuť neskôr mnohé úspechy, počnúc spoluprácou s observatóriom Lulin až po publikovanie prvého odborného článku.

V roku 2003 si sa zapojil do národného kola astronomickej olympiády, kde si získal bronzovú medailu a následne ako člen čínskeho družstva si sa zúčastnil VIII. Medzinárodnej astronomickej olympiády vo Švédsku. Bolo ťažké dostať sa do národného výberu?

Mal som vlastne veľké šťastie, že som sa tam dostal. V tom čase som vôbec nebol dobrý v matematike a fyzike, ale zachránili ma otázky o pozorovaní, kde som získal plný počet bodov, keďže to boli veci, ktoré som dobre ovládal.
 Ako si spomínaš na cestu do Štokholmu?

Bolo to úžasné, vidieť život v zahraničí na vlastné oči, našiel som si tam mnoho priateľov. Nepríjemné bolo, že sa mi podarilo poriadne prechladnúť, keďže som nebol pripravený na chladné škandinávske počasie. Nedávno som navštívil Škandináviu znova, zúčastnil som sa vedeckej konferencie o astronómii. Pravdupovediac, bol som nadšený, že som po 11 rokoch opäť navštívil túto oblasť kvôli astronómii, tentokrát ako PhD doktorand!

O dva roky neskôr sa X. ročník olympiády konal v Pekingu, kde si už nesúťažil, ale vypomáhal organizačnému tímu. V tom čase si už vo veľkom hľadal SOHO kométy a tiež asteroidy z archívu SkyMorph. Ako si sa o archíve dozvedel?

Úvodom musím spomenúť dôležitú osobu - Zhou Xing-Ming, ktorý patril k velikánom čínskej amatérskej astronómie. Starší lovci SOHO komét ho určite poznajú. Bol meteorológom v provincii Xinjiang a venoval množstvo hodín vizuálnemu hľadaniu komét od 80-tych rokov minulého storočia. Viackrát bol veľmi blízko k vlastnému objavu, žiaľ, pre zlé podmienky komunikácie v tej dobe oznamy iných predbehli jeho hlásenia. Je škoda, že žiadna kométa nenesie jeho meno, napriek tomu, že CBAT vedela o jeho úsilí. Bol prvým Číňanom, ktorý objavil SOHO kométy a neskôr hľadal asteroidy z archívu SkyMorph. Obe tieto možnosti predil ďalším čínskym amatérom (vrátane mňa). Žiaľ, Zhou tragicky zomrel pri dopravnej nehode v auguste 2004, skôr než by objavil svoj prvý asteroid z archívu.

Niekoľko mesiacov po nehode ma jeho blízky priateľ, Gao Xing, oslovil a ponúkol možnosť pokračovať v jeho aktivitách a nájsť asteroid z archívu SkyMorph. Gao vybudoval vlastné observatórium a nazval ho po Zhou-ovi „Xingming“, odkiaľ objavil dve kométy, novu i supernovu. Viacerí túto jeho ponuku odmietli vzhľadom na jazykovú bariéru a neschopnosť komunikácie v angličtine.

Rozhodnutie pracovať s archívom bolo pre mňa veľmi dôležité. Ako som už spomenul, mojím detským snom je stať sa profesionálnym astronómom, žiaľ, možností v Číne nie je veľa - len málo škôl vyučuje astronómiu a prijatie na štúdium je náramne ťažké. Vďaka práci s archívom som sa okľukou predsa len dostal k profesionálnej astronómii - najprv SkyMorph, potom malý výskumný projekt v spolupráci s observatóriom Lulin (nazvaný Lulin Sky Survey, LUSS, s podporou National Central University Taiwan), neskôr niekoľko článkov vo vedeckých časopisoch a nakoniec vysokoškolské štúdium astronómie. Ešte som nedosiahol svoj cieľ, ale prinajmenšom sa k nemu blížim.

Prevzal si teda štafetu po Xin-Mingovi a prišli prvé objavy – 7 SOHO komét a takmer sto nových asteroidov z archívu. Koľko času si venoval hľadaniu?
 V tom čase som ako stredoškolák trávil v škole 14 hodín denne a 6 dní v týždni, ako mnohí ďalší čínski stredoškoláci, ale stále bol dostatok času prezerať archívne snímky počas nedieľ.

Vďaka práci s archívom si sa naučil základy astrometrie, ako i celý proces objavovania. V marci 2006 si začal spolupracovať s taiwanským observatóriom Lulin. To bol krok o stupeň vyššie, začal si skúmať asteroidy a kométy v aktuálnom čase. Ako vzniklaáto spolupráca?

Lulin Observatory

Rád rozprávam tento príbeh. Stále ma prekvapuje, ako som sa k tomu vlastne dostal. Vtedy som sa venoval prezeraniu archívnych snímok zo SkyMorph-u, čo ma nesmierne bavilo, ale chcel som sa venovať asteroidom a kométam ešte viac, žiaľ, nebola na to možnosť. Oslovil som viacerých profesionálnych i amatérskych astronómov, ktorí by mohli mať záujem o spoluprácu, ale neuspel som.

Niekedy koncom februára 2006 ma prostredníctvom e-mailu skontaktoval Hung-Chin Lin, riaditeľ Lulin Observatória, z Taiwanu. Zaujímal sa o počítačový model počasia, ktorý som vyvíjal od roku 2005 pre astronómov (7timer.com) a chcel to použiť pre ich observatórium. Vedel som o Luline - alebo presnejšie - mal som prehľad o takmer každom observatóriu vo Východnej Ázii, keďže som chcel vedieť koho "osloviť", ale Lulin nikdy som nekontaktoval, keďže observatórium patrí taiwanskej univerzite National Central University (NCU) a predpokladal som, že majú dostatok pozorovacích projektov.

Nakoniec som dospel k názoru, že za pokus to stojí a pánovi Linovi som odpísal. V databáze SkyMorph som našiel predobjavové pozície z roku 2002 k trom asteroidom objavených z Lulinu. Boli pozorované len v čase objavu a považované za "stratené". Okrem súhlasu s použitím pamu 7timer som mu oznámil, že som dohľadal tri ich objavy v ďalšej opozícii a spýtal sa, či môžem pre nich urobiť ešte niečo iné. Vyhľadanie predobjavových pozorovaní na neho hlboko zapôsobilo a ponúkol mi nevyužitý pozorovací čas na ich 40-cm ďalekohľade. Tak začala naša spolupráca. Vždy keď si na to spomeniem, cítim sa hlboko zaviazaný pánovi Linovi ako aj celému tímu astronómov NCU (ktorí mi následne pomáhali), nakoľko mi dali dôležitý prvotný impulz, ktorý ma "vykopol" do spoločnosti astronómov!

Povedz nám niečo bližšie o programe 7timer!

Už dlhšiu dobu som sa zaujímal o meteorológiu, pôvodne s úmyslom zlepšiť svoje šance na úspešné astronomické pozorovania (iste uznáte, že je veľmi frustrujúce cestovať 200 km a na mieste zistiť, že je zamračené). Attila Danko vytvoril perfektný program Clear Sky Clock (teraz Clear Sky Chart), žiaľ, bol určený len pre Severnú Ameriku a tak som uvažoval o niečom podobnom pre ostatné svetadiely. Boli letné prázdniny a tak som sa zahĺbil do numerických modelov. Netrvalo mi dlho a vytvorill som systém, ktorý dokáže pravidelne získavať meteorologické dáta z NOAA (National Oceanic and Atmospheric Administration), analyzuje ich a uvedie, aká je pravdepodobnosť dobrého počasia na niekoľko nasledujúcich dní. V mojom úsilí ma podporili z Čínskeho národného astronomického observatória (National Astmical Observatory of China) a tak som mohol celý program zverejniť na internete a nechať ho pracovať nepretržite.

Hoci si objavil množstvo asteroidov z archívu NEAT, až vďaka objavom v rámci LUSS-u si mohol pomenovať planétku. Ako si vyberal názov u prvého objavu?

Oh, na to je predpísaný postup. Členovia tímu LUSS z Národnej centrálnej univerzity navrhli názov "Lulin" podľa miesta objavu asteroidu, a myslím, že to bol veľmi dobrý nápad. Ten môj "skutočne" prvý som nazval po mojej strednej škole ako uznanie za to, že mi umožnila venovať sa veciam, ktoré ma bavia.

Keď pribudli ďalšie očíslované asteroidy z LUSS-u, navrhol si možnosť, aby ich pomenovávala verejnosť. Kto na to prišiel?

Nemyslím si, že by som mal mať výhradné právo na pomenovanie - asteroidy existujú 4,5 miliardy rokov a navyše nebol som ani prvý, ktorý tie objekty pozoroval (podľa súčasného pravidla MPC o určení objaviteľa), tak prečo sa nepodeliť o radosť z pomenovania aj s ďalšími?

The Planetary Society (Planetárna spoločnosť) udeľuje od roku 1997 tzv. Gene Shoemaker Near-Earth Object granty na podporu výskumu blízkozemských telies. V roku 2007 si ako najmladší získal finančnú výpomoc 2000 USD na zakúpenie laptopu a softvéru pre projekt LUSS. Veril si, že uspeješ so svojou žiadosťou?

Vôbec som netušil,  mám šancu, len som mal pocit, že to stojí za pokus. Myslím si, že mnoho vecí v živote sa do značnej miery podobá astronómii: nemáme garantované čo získame, len jednoducho to treba skúsiť. Užívame si to a na konci možno niečo skutočne získame.

C/2007 Lulin, 22. 2. 2009, credit: Philipp Jones

Uplynuli tri mesiace od získania grantu a 11. júla 2007 si objavil kométu C/2007 N3 (Lulin), ktorú si pôvodne považoval za asteroid. Po týždni sa prejavila slabou kómou. Tvoj detský sen sa splnil. Ako si spomínaš na tú chvíľu?

Haha, mám taký zlozvyk: snívam o niečom dlhú dobu a v duchu som nadšený z úspechu a keď to skutočne príde, zostávam pokojný. Na druhej strane to má výhodu: pocit šťastia síce nie je taký intenzívny, ale trvá dlhšie. Nalistoval som si poznámky z obdobia objavu: "Hm, takže je to kométa? To vôbec nie je zlá správa!" Keď sa v roku 2009 kométa priblížila k Zemi, nechal som si narásť vlasy a svoj účes som nazval "Lulinov chvost" (snažil som sa napodobniť tvar kométy, ale odkedy mala kométa dva chvosty, vieš si predstaviť ako som vyzeral ...).

Z pohľadu astronomických zážitkov a úspechov bol rok 2007 pre teba výnimočný. Získal si grant, objavil kométu a navštívil observatórium Siding Spring v rálii, kde si sa stretol sa Robom McNaughtom, najúspešnejším lovcom komét všetkých čias. Ako si sa tam dostal?

Bol som na návšteve príbuzných v Austrálii a Rob láskavo súhlasil, že mi ukáže obsevatórium. Bol som veľmi, veľmi vzrušený. O Robovi som vedel od piatej triedy, keď som sa dočítal o jeho predpovedi meteorického dažďa Leoníd a to bolo v roku 1999.

Rob MacNaught a Quanzhi Ye, Siding Spirng 2007

Prezradil ti Rob tajomstvo úspešného lovu komét?

Ó, áno. Povedal mi, aby som len trpezlivo hľadal a prídu ďalšie objavy. Hoci sa mi nepodarilo nájsť ďalšiu kométu, jeho radu mám stále na pamäti – trpezlivosť je klúčom k veľkým veciam.

Úspechy roka 2007 nemuseli skončiť návštevou Siding Spring - v decembri si mohol mať na konte druhú kométu. Ako sa ukázalo, ním 45. objavenú kométu P/2008 Y3 (McNaught) si pozoroval už rok pred jeho objavom. Ako si na to spomínaš?

Pozrel som sa spätne na tie pozorovania. Objekt v tom čase vôbec nemal kometárny vzhľad, bola to jednoducho smola. Bol som mierne sklamaný, ale Rob je skvelý lovec komét!

Prenesme sa do roku 2009. Po troch rokoch bola prehliadka Lulin Sky Survey ukončená. Čo bolo dôvodom?

Obe ny, tak NCU ako aj ja, sme dospeli k názoru, že je čas posunúť sa ďalej. Pozorovania som si veľmi užíval, ale uvedomil som si, že je mnoho ďalších možností výskumu, napr. fotometria asteroidov. Dobré vzťahy s členmi LUSS tímu zostali i po ukončení projektu a vlastne ich pozorovania boli podkladom k môjmu prvému odbornému článku, čo bol ďalší krok k profesionálnej kariére.

Na jeseň roku 2009 ťa pozvala spoločnosť združujúca amerických astronómov profesionálov American Astronomical Society, Division for Planetary Sciences (Americká astronomická spoločnosť, divízia planetárnych vied) na ich výročnú schôdzu do Portorika. Predstavil si tu projekt LUSS a stretol si tam mnoho významných astronómov. Kto spravil na teba najväčší dojem?

Úprimne povedané, dostal som "kultúrny šok", keďže to bolo prvýkrát, čo som mohol vidieť toľko zvučných mien vedcov na pohromade, a spočiatku som ani nevedel, čo s rukami! Snáď najväčším zážitkom bolo vidieť ako Richard Kowalski (Catalina Sky Survey), objaviteľ 2008 TC3, drží jeho úlomok na svojej prednáške.

spolu s velikánmi: zľava P. Pravec, R. Stevens a B. Warner bližšie k hviezdam, na vrchole rádioastronomické���bservatória Arecibo

archív Quanzhi Ye

Len si to predstav! Obyvatelia malej planéty, ktorí pred 500 tisíc rokmi vôbec neexistovali, teraz dokážu pozorovať malý balvan blížiaci sa k Zemi, určiť jeho dráhu a predpovedať dopad, nájsť jeho úlomky a rôznymi analýzami získať údaje z dávnej minulosti. Ja som mal šťastie vidieť toho najšikovnejšieho človeka držiaceho v ruke kúsok vesmírneho telesa, ktorý rozpráva o najnovších objavoch. To bolo niečo mimoriadne.

V tom čase si už aj ty patril k "veľký menám". Kto bol tvojím vzorom v začiatkoch, od koho si čerpal skúsenosti a inšpiráciu?

Za pomoc vďačím mnohým ľuďom! Je mi ľúto, že spomeniem len niekoľkých. Jin Zhu, bol vedúci čínskeho družstva na astronomickej olympiáde v Štokholme, ten ma roky usmerňoval v mojom astronomickom napredovaní, ďalej Gao Xing, blízky priateľ Zhou Xing-Minga, ktorý mi "otvoril bránu" archívu SkyMorphu, Rob Matson - poskytol mi veľmi cenné rady v začiatkoch práce s archívom, vďaka čomu som objavil svoj prvý asteroid, Hung-Chin Lin spolu s členmi Lulin Sky Survey a Cui Chenzhou, ktorí mi poskytli nenahraditeľnú pomoc v začiatkoch projektu LUSS, ďalej Alan Harris, Tim Spahr a Eric Christensen, ktorí mi tiež dali cenné rady. A nakoniec musím spomenúť mh rodičov, napriek tomu, že nejde o astronómov, oni ma podporovali po celý čas a vždy boli prví, s ktorými som sa delil o radosť pri každom ďalšom úspechu.

Po absolvovaní Sun Yat-sen University v roku 2010 si v nasledujúcom roku začal štúdium astronómie na University of Western Ontario v Kanade. Ako si sa tam dostal?

Ten príbeh je úžasný. Predtým, ako som sa začal venovať asteroidom, som dlhodobo pozoroval meteory. Od roku 1999 som bol poverený správou webovej stránky, ktorá informovala o kométach a meteoroch v čínskom jazyku. Keď som sa preorientoval na asteroidy, meteory šli do úzadia, ale stále som o nich písal pre túto internetovú stránku. Po získaní bakalárskeho titulu v roku 2010 som začal hľadať miesto, kde pokračovať v štúdiu. Prof. Peter Brown, vedúci programu planetárnych vied na University of Western Ontario (London, Ontario, Kanada), si všimol moje práce o asteroidoch a ústretovo mi ponúkol miesto. Zdá sa mi to zábavné, veď história sa opakuje a opäť sa venujem meteorom. Samozrejme, meteory a kométy (i asteroidy) spolu úzko súvisia. Moja práca magisterského štúdia sa venovala len meteorom (analýza výbuchu Drakoníd v rokoch 2011 a 2012. V súčasnosti sa v rámci doktorandského štúdia snažím o komplexný pohľad a skúmam vzťahy a súvislosti medzi asteroidmi, kométami a meteormi.

���Cox: Popri štúdiu si stihol preložiť do čínštiny knihu Zázraky vesmíru od anglického fyzika Briana Coxa. S angličtinou si teda na tom veľmi dobre. Nakoľko angličtina nie je tvoj materinský jazyk, nemal si po príchode do Kanady problémy s jazykovou bariérou?

Mal. Myslím, že to je problém (takmer) každého, kto prichádza z iného jazykového prostredia. Venoval som sa angličtine dosť ešte doma v Číne, takže to nebolo až také zlé, ako by si niektorí mysleli, ale zvykanie na nové prostredie bolo náročné.

Čína je tretia krajina, čo vyslala ľudí do vesmíru a jej ďalším cieľom je poslať taikonautov na Mesiac. Sleduješ čínsky vesmírny program?

Samozrejme sledujem. Musím povedať, že som vzrušený z týchto úspechov! Na svojom blogu občas píšem o kozmických sondách a venoval som sa tiež sonde Chang´e 3 a roveru Yutu. Rozprával som sa s niekoľkými odborníkmi na kozmonautiku a moje články sa im páčili. Písal som tiež pre The Planetary Society, kde som predstavil čínske aktivity v kozmonautike.

Čo by si povedal na možnosť prejsť sa po povrchu Mesiaca a odtiaľ pozorovať hviezdy?

Hahaha, to by bolo príliš dobré, aby to bola pravda. Ale ak by sa to nedalo, určite poviem môjmu synovi alebo vnukovi, aby to raz spravili, či pravnukovi, ak budemiť tak dlho. Verím, že ten deň nie je od nás až tak vzdialený.

Máš obľúbený citát?

Mám. Hoci priamo nesúvisí s astronómiou, myslím si, že je vhodný pre astronómov. Sir George Mallory, britský horolezec a priekopník výstupu na Mt. Everest, ktorý zahynul v roku 1924 pri treťom pokuse o zdolanie najvyššej hory sveta, raz dostal otázku: "Prečo treba vystúpiť na Mt. Everest?" Mal jednoduchú, ale úplne geniálnu odpoveď: "Pretože je tam." Rád používam tento citát ako odpoveď na otázku: "Prečo máš rád astronómiu?"

Mallory svoju odpoveď objasnil nasledovne: "Prvá otázka, ktorú sa spýtate a na ktorú musím odpovedať je táto: Aký má zmysel vystúpiť na Mt. Everest? A moja okamžitá odpoveď znie: Nemá to zmysel. Neprinesie nám to absolútne žiadny osoh ... Ak nedokážete pochopiť, že v človeku je niečo, čo ho núti čeliť výzve na pokorenie hory, že zmyslom života je neustále napredovanie a napredovanie, potom nemôžete ani pochopiť, prečo tam ideme. To, čo z toho máme, je číra radosť."

Quanzhi as violinist Popri astronómii máš vášeň aj pre hudbu, vieš hrať na viacero hudobných nástrojov. Dokonca si členom London Community Orchestra ako huslista. Predpokladám, že hranie na husle je pre teba taktiež číra radosť. Čo jčším relaxom - pohľad na hviezdnu oblohu alebo hra na husle?

Nerozlišoval by som tieto dve činnosti - obe sú vo svojej podstate relax, ale občas sa divím, že prečo hudba, či hviezdna obloha - také veľkolepé veci - existujú jedna vedľa druhej. Je to ozaj úžasné, že žijeme na tejto živej planéte a chápeme jedno i druhé, že?

Ak všetko pôjde podľa plánu, do roku 2017 získaš doktorát z astronómie. Kde sa vidíš o 10 rokov, stále to bude výskum meteorov?

Venovať sa len jedinej veci by bolo príliš nudné, obloha je taká obrovská. V skutočnosti moja doktorandská práca nie je iba o meteoroch, snažím sa skúmať vzťah meteorov a zanikajúcich komét - komét, ktoré už stratili všetok svoj prchavý materiál, alebo sa jednoducho rozpadli a pochopiť vývoj komét. Vždy ma baví skúmať nové veci. Venujem sa trocha atmosférickej dynamike, archeo-astronómii, ako aj stelárnej asómii. Desať rokov je pre človeka dlhá doba, som si však istý, že budem robiť veci, ktoré ma bavia.

London, Ontario, Kanada - Nové Zámky, 16. dec. 2014