Pozorovanie

Úvod - Pozorovanie - Pozorovanie na diaľku

On - line ďalekohľady

Internet a nové možnosti pozorovaní

Pred 400 rokmi Galileo Galilei prvýkrát namieril ďalekohľad na oblohu a tým sa začala sa nová éra v astronómii. Astronómom postupne pribúdali rôzne pomôcky na pozorovanie - čoraz výkonnejšie a kvalitnejšie ďalekohľady, neskôr sa začali využívať výhody fotografie. Pred 50 rokmi prišli na pomoc kozmické sondy a relatívne nedávno vesmírne ďalekohľady.

Ozajstnú revolúciu však znamenal nástup CCD kamier a internetu. Vďaka týmto prístrojom dokážu v súčasnosti amatéri s bežne dostupným prístrojovým vybavením zachytiť a pozorovať objekty, ktoré boli ešte pred niekoľkými rokmi doménou najväčších pozemských observatórií a vesmírneho ďalekohľadu.

Pozorovanie na diaľku

CCD kamery umožnili aj amatérom zapojiť sa do vedeckého výskumu. Najmodernejšie technológie Vám umožnia pozorovať hviezdnu oblohu, bez toho aby ste bol fyzicky prítomný pri ďalekohľade, dokonca môžete byť vzdialený od miesta pozorovania na tisícky kilometrov. A nemusíte sa trápiť s montovaním ďalekohľadu, či s nastavovaním polárnej osi. Stačí si sadnúť k počítaču a pripojiť sa na internet. Naplánujete si pozorovanie zvoleného objektu, svoju predstavu pretransformujete do zopár číslených údajov, ktoré zadáte do sytému observatória na druhom konci zemegule a môžete sa začať venovať niečomu úplne inému. Vďaka tomuto prichádza doba - vysnívaný ideál pre astronóma pozorovateľa - pozorovanie nonstop po 24 hodín okolo celej zemegule. Ak je noc v Novom Mexiku, pozorujete odtiaľ, potom sa môžete "presunúť" do Austrálie a pokračovať v pozorovaní od protinožcov.

Riadiaci systém zapne ďalekohľad v určený čas, otvorí kupolu a vyhľadá zvolený cieľ, vykoná samotné pozorovanie a nakoniec opäť zavrie kupolu. Prídete domov z práce, cez internet skopírujete získané snímky oblohy a začnete ich spracovávať a vyhodnocovať. Veľmi pohodlné.

Priznajme si, podmienky na pozorovanie porovnateľné napr. s vysokohorskými lokalitami Južnej Ameriky na Slovensku jednoducho nie sú. Keby ste tak vlastnili kúsoček pozemku, povedzme v Kalifornii, Čile, alebo v Austrálii, mohli by ste uvažovať o výstavbe malého observatória. Samozrejme k tomu by ste potrebovali celkom slušný balík financií. A to zrejme nemáte. Existuje však riešenie. Ak už niekto takéto observatórium postavil a cez internet ho umožní používať, postačí Vám zlomok z predpokladanej investície na to, aby ste mohli pozorovať za oveľa kvalitnejších podmienok ako zo záhrady Vášho domu.

On-line pozorovania na diaľku sú možné na týchto miestach:

iTelescope Observatory

Ak sa rozhodnete pozorovať na diaľku, iTelescope Observatory (predtým známe ako GRAS Observatory) má z existujúcich možností najväčšiu ponuku ďalekohľadov. Ich ďalšou výhodou je to, že ich teleskopy sa nachádzajú na troch rôznych kontinentoch - Nové Mexiko, USA,(H06) Nerpio, Španielsko (I89)a Siding Springs, Austrália, (Q62). K dispozícii máte celkom 17 ďalekohľadov v kombinácii s CCD kamerami. Z nich 7 je v Novom Mexiku, tri ďalekohľady môžete využívať v Španielsku a ďalších 7 sa nachádza v Austrálii. Pomocou tohto prístrojového vybavenia sa môžete pustiť do výskumu premenných hviezd, hľadať planétky, sledovať kométy, alebo len tak fotografovať planetárne hmloviny južnej oblohy. Pozorovací čas sa dá rezervovať až na 120 dní vopred, ale rovnako možete pozorovať v reálnom čase, ak je v danej chvíli Vami zvolený ďalekohľad voľný. Naozaj veľký výber. Sedíte v obývačke a ďalekohľad Vám sníma zvolenú kométu pod Južným krížom, ktorú inak nemáte šancu pozorovať.

Sierra Stars Observatory Network

Sierra Stars Observatory Network má v súčasnosti v ponuke tri ďalekohľady: 61 cm Ritchey-Crétien v Markeeville, v Kalifornii, ďalej 37 cm ďalekohľad Rigel v Sonoite, Arizona a tretím je 81 cm Ritchey-Crétien v Lemmon Sky Center, Tucson, v Arizone. Ak potrebuje odpozorovať niečo súrne a je zlé počasie na jednom mieste, zvyčajne v ďalšej lokalite Vám miestne počasie pozorovanie umožní.


The LightBucket Network

Pôvodne sa nachádzal tento systém v Novom Mexiku, v roku 2011 sa prístroje premiestnili do južného Francúzska, do Álp, MPC kód je B10. Aj tu je možné využiť viacero prístrojov. Najväčším lákadlom je 82 cm Cassegrain-Nasmyth, ďalší teleskop je 43 cm Dall Kirkham typu, o niečo menší Newton má zrkadlo s priemerom 30 cm, zvyšné dva sú 11 cm a 17 APO teleskopy.

Porovnanie systémov

Systémy jednotlivých observatórií sa od seba dosť líšia a chvíľu trvá kým si zvyknete na ich fungovanie. Najviac prepracovaný sa zdá LigthBucket Telescope network, najjednoduchšie sa však pracuje so Sierra Stars Observatory. Z pohľadu lovca planétok je iTelescope výhodou pre väčšie zorné pole 60 X 40 oblúkových minút. Nevýhodou je menší ďalekohľad a teda na zachytenie hviezd okolo 19-19,5 magnitúdy potebujete exponovať okolo 8 minút. Pri pozorvaní so 61 cm teleskopmi dosiahnete 20 magnitúdu už pri dvojminútovej expozícii, zorné pole je tu menšie 20 x 20 oblúkových minút.

Moje prvé pokusy cez observatórium iTelescope (GRAS)

Neodolal som pokušeniu vyskúšať kvalitné prístrojové vybavenie a výborné pozorovancie podmienky. Prostredníctvom 25 cm ďalekohľadu s pripojenou CCD kamerou SBIG-STXME10 som si za prvý cieľ zvolil asteroid 2002 QB130, ktorý som objavil zo SkyMorph archívu. V októbri 2009 sa blížila do opozície a predpovedaná jasnosť mala byť okolo 19. magnitúdy. Okrem objavových pozorovaní z roku 2002 sa v databáze MPC našli pozície planétky z roku 2004. Odvtedy však pozorovaná nebola.

Keďže objekty takejto jasnosti sú dosiahnuteľné i prístrojmi GRAS, skúsil som ju zachytiť. A podarilo sa, jej jasnosť bola 19,2 magnitúdy. Exponoval som 8 minút a najslabšie zachytené hviezdy na záberoch boli okolo 19,5 mag. Vďaka získaným pozíciam z GRAS sa spresnila jej dráha a následne pribudli pozorovania z ďalších staníc, ktoré dovtedy MPC nevedelo priradiť pre nepresnú dráhu telesa.

2010 AB4, objavová snímka 2002 QB130, potvrdenie objavu


Hoci na prvý pohľad pozícia asteroidu nie je úplne zrejmá, planétka 2002 QB130 sa nachádza v pravej polovici obrázku a pohybuje sa smerom ku kraju. Ďaľší pohybujúci sa objekt v ľavom hornom rohu je asteroid (118 736) 2000 QF 132 a jeho jasnosť bola 17,7 mag.

Až po takto získaných skúsenostiach som si trúfol na zložitejšiu úlohu - nájsť novú planétku. Počkal som na vhodnú fázu Mesiaca, a niekoľko dní po splne som zacielil ďalekohľad G4 na zvolené hviezdne pole. V prvom som žiadny neznámy objekt nenašiel, ale v tom druhom už áno. Ďalší deň som fotografovanie zopakoval. Neznáme teleso tak bolo opäť a tak som zmerané pozície poslal do MPC. Ako sa ukázalo, nebol to úplne nový objekt, ale teleso nedávno zachytené iným observatóriom s pomerne nepresnou dráhou, kvôli čomu som ju nevedel správne identifikovať. Takto som minul svoje pozovací čas v novembri i v decembri. Úspech sa dostavil konečne v januári. Z viacerých nových objektov dve sa ukázali ako nové a získal som prvé dve designácie: 2010 AB4 a 2010 AQ39. Vo februári to bolo ešte o niečo úspešnejšie. Podarilo sa mi nájsť 4 nové telesá.

2010 AB4, objavová snímka

Objavová snímka planétky 2010 AB4 zo dňa 9. januára 2010 zo stanice H06

Zoznam objavených asteroidov pozorovaním na diaľku

Asteroid Pozorovaný
oblúk
 Počet
 opozícií 
U e a i Obs  Poznámka 
(275264)
Krisztike
2001-2016
8
0
3,18
0,05
10,02
H06
2010 AB4
(336680)
Pavolpaulík 
1993-2012
5
1
2,27
0,23
7,02
H06
2010 AQ39
(353232)
Nolwenn
1999-2016
8
0
2,40
0,17
9,35
H06
2010 CB12
(471109)
2010 CO12
1994-2016
7
0
2,55
0,16
4,76
H06
 
(381904)
2010 CP12
2002-2016
6
0
2,56
0,13
8,71
H06
 
(376029)
Blahová
2001-2016
8
0
3,16
0,22
14,70
H06
2010 CQ12
2010 EM12
2003 - 2016
8
0
3,08
0,04
10,88
G68
2011 LG5 +
2010 EZ21
2002-2011
3
2
1,93
0,05
19,95
H11
 
(472318)
2010 JS152
2005 - 2016
6
1
1,94
0,06
17,81
D90
* 695
2010 RR109
2001 - 2016
6
1
1,95
0,07
20,73
H06
 
2014 FO59
2014 Mar 31 - Apr 6
 
 
2,59
0,45
11,65
Q62
V
2014 SA262
2014 Sep 26 - 28
 
 
2,02
0,10
25,39
Q62
 
2015 RL214
2015 Sep 9 - 15
 
 
3,15
0,10
9,37
Q62
 
2015 RM214
2015 Sep 6 - 12
 
 
2,61
0,24
8,40
Q62
 

Posledná aktualizácia: 11. dec 2016


Poznámky:

V Väisälovská dráha planétky určená len z dvoch nocí
* pri očíslovaní objav prisúdený inému observatóriu
+ kredit prisúdený inému predbežnému označeniu