!doctype htmlhtml> Krisztián Sárneczky - lovec asteroidov, Maďarsko | www.skaw.sk

Rozhovory

Úvod - Rozhovory - Krisztián Sárneczky

Lovec asteroidov z Piszkéstető

Po zotmení mieri ďalekohľadom na nebeské telesá, cez deň sa venuje podpore tých, ktorým učarila rovnaká vášeň ako jemu. Povolaním učiteľ zemepisu sa od ukončenia svojich štúdií venuje výlučne astronómii. Je jedným z tých, ktorí majú to šťastie, že sa živia svojim koníčkom. Muzikanti a zlodeji vraj pracujú najlepšie v noci a to isté možno tvrdiť čiastočne i o astronómoch. Nie o všetkých, niektorí pracujú v noci, niektorí cez deň. Krisztiárneczky však vo dne i v noci.


Krisztián Sárneczky pri Schmidtovom teleskope

Foto: S.Kürti

Keď 28. februára 2010 explodoval jasný bolid nad naším územím, nikto nemohol predpokladať, že úlomky tohto nebeského tuláka sa nakoniec podarí aj nájsť. Podarilo sa! Vďaka ukážkovej spolupráci astronómov-amatérov s profesionálmi z troch krajín. Kto pozorne sledoval správy o meteorite Košice, mohol zaregistrovať i tvoje meno. Na začiatku tohto úspešného príbehu si zohral úlohu "spojky". Ako to vlastne bolo?

Mal som len okrajovú úlohu. Celkovo len toľko, že prostredníctvom mňa sa dostala videonahrávka pádu uverejnená v TV správach a kontakt na jeho majiteľa k ďalším astronómom. Komunikácia so zhotoviteľom záznamu a jeho vyhodnotenie (čo urobili kolegovia v Čechách), nutné merania v teréne, zabezpečenie meracích prístrojov, teda takmer všetko koordinoval Antal Igaz a väčšinu z toho on sám i vykonal. Samozrejme, viacerí sme mu pomáhali, ale on bol hnacím motorom. Spracované údaje on posielal ďalej na ďalšie vyhodnocovanie.

Mihol si sa vtedy v televíznych správach, kde si úkaz komentoval. Predpokladal si, že by to celé mohlo viesť až k takému hmatateľnému výsledku ?

Nie, el som že meteorid úplne zhorel v atmosfére. Našťastie sa tak nestalo. Po určení pravdepodobného miesta dopadu Jurajom Tóthom, pracovníkom AGO UK v Modre, sme sa vybrali do tejto oblasti, žiaľ nenašli sme nič.

Povolaním si učiteľ zemepisu, ale astronómii sa venuješ profesionálne od získania vysokoškolského diplomu. Aká bola tvoja cesta k astronómii?

Priamočiara. Už od detstva ma zaujímali prírodné vedy, prečítal som všetky knihy na túto tému, hltal som každý program v televízii. Ak by som sa nevenoval astronómii, tak by to bola vulkanológia, ak nie tá, potom meteorológia. Pamätám sa len na to, že moju prvú knihu o astronómii som dostal ako 12-ročný na Vianoce. Keď rodičia videli, že prvé dve stránky z atlasu sveta venované Mesiacu a planétam sú úplne zničené z neustáleho listovania, darovali mi celú knihu.

Neviem však menovať konkrétnu udalosť, ktorá by ma priviedla k astronómii. Len to prišlo a hotovo. Ale určite bolo veľkým šťastím, že Ákos Kereszturi, kamarát z detstva, býval v susedstve a spoločne sme začali navštevovať astronomický krúžok. Dnes je z neho vynikajúci planetológ a odborník na Mars. Pamätám sa, v roku 1990 sme sa vybrali pozorovať kométu Austin (nájsť v Budapešti tmavé miesto bolo takmer nemožné). Na kopci Rózsadomb, blízko vtedajšieho hotela SZOT sme predsa len vhodné miesto našli, ale prišiel nočný stnik a chcel vedieť, čo tam hľadáme pri plote. Povedali sme, že hľadáme kométu. Nechal nás na pokoji, ale ktovie, či nám uveril ...

Hľadáš exoplanéty, supernovy, ale najviac sa venuješ sa pozorovaniu asteroidov a ich objavovaniu. Ako si vlastne "objavil" planétky?

Ako som naznačil pred chvílou, pôvodne ma zaujímali kométy, ale ak niekoho zaujmú tieto telesá, skôr či neskôr sa k planétkam dopracuje. U mňa to aspoň tak bolo, po prvej pozorovanej kométe ma začalo lákať pozorovať aj planétky na vlastné oči. No a v súvislosti s kométami ma chytila i možnosť ich objavovania. Podľa mňa takmer každý amatér sníva o tom, aké by to bolo raz objaviť kométu. A keď už je reč o objavoch, tak tam sú planétky, ďalej novy a supernovy, všetky tieto objekty možno "objavovať". V čase keď som vykonal svoje prvé astrometrické merania asteroidu, 19. októbra 1996 v Szegede, mal som už "na konte" vyše 100 vizuálnych pozorovaní komét a aspoň rovnaký počet planétok.

Pamätáš sa na svoju prvú objavenú planétku?

Samozrejme, veľmi dobre si spomínam. Prvé merania som uskutočnil v Szegede za asistencie môjho kamaráta, Lászla Kissa, v tom čase doktoranta na tunajšej univerzite. Keď sme nasledujúce leto počas tradičného astronomického tábora navštívili observatórium na Piszkéstető, Lacovi napadlo: na jeseň sem musíme prísť pozorovaakoľko Konkolyho observatórium bolo otvorené na spoluprácu so všetkými maďarskými observatóriami, dostali sme pozorovací čas na Schmidtov ďalekohľad, ten ktorý odvtedy využívame na pozorovania a s ktorým som objavil prevažnú väčšinu mojich planétok.

Vedlajšia kupola so Schmidtovým teleskopom Hlavná kupola skrýva 1 metrový ďalekohľad

Foto: Š. Kürti

Náš prvý pozorovací týždeň bol v novembri 1997. 6 dní a sedem nocí sme čakali v hustej hmle, ktorá nám nedovolila pozorovať ani minútu ... Nasledujúci január sme mali o niečo viac šťastia, pozorovali sme jednu jasnú noc. A na získaných snímkach som našiel kopu neznámych objektov! Až vtedy som pochopil aký potenciál nám ponúka tento ďalekohľad. Vo februári sme už išli na Piszkéstető s jasným cieľom pozorovať zvolenú oblasť oblohy počas dvoch dní.

Pozorovania z dvoch nocí sú potrebné nato, aby sa Stredisko pre malé planétky (Minor Planet Center, MPC) vôbec zapodievalo s novým objektom. Toto nám počasie umožnilo, ale vtedajšie softvérové a prístrojové vybavenie ešte nebolo dostatočné na okamžité spracovanie pozorovaní. Z toho dô až keď som pricestoval domov do Szegedu, až tam som mohol získané snímky vymerať. Zmerané pozície sme poslali do MPC s nádejou, že bude medzi nimi teleso pozorované počas oboch nocí. A aj bolo. Obratom som obdržal designáciu 1998 DA33, označenie pre moju prvú planétku. Dnes ho nájdete v katalógu pod poradovým číslom (91024) Széchenyi. V tom čase bolo menej lovcov planétok, pracoval iba NEAT, LINEAR sa práve rozbiehal, takže vtedy niekoľko dní, či týždeň meškania ešte nehrozilo stratou objavu. Veľký zážitok sa opakoval v apríli 1998, keď som našiel dve nové planétky. A potom to postupne pribúdalo.

Máš na konte vyše 500 planétok, ktorý svoj objav považuješ za najcennejší?

Mojím najmilším je snáď (84 921) Morkoláb. Túto planétku som našiel 9. novembra 2003, počas úplného zatmenia Mesiaca. Plánoval som vopred, že využijem 1,5 hodinové zatmenie jednak na pozorovanie objektov nájdených pár dní predtým, prípadne sa pokúsiť nájsť niečo nové. Hoci bolo doteraz objavených okolo 400 tisíc asteroidov, neviem o tom, že by bol iný asteroid objavený počas zatmenia Mesiaca.

Čo ťa po toľkých objavoch motivuje k ďalšiemu hľadaniu?

Potom, čo som našiel svoju prvú planétku, napadlo mi, že vlastne dokedy mi bude robiť potešenie objav ďalšieho a ďalšieho telesa. A dodnes si naedokážem odpovedať. Keď čakám na potvrdenie objavov z MPC, som rovnako vzrušený ako v roku 1998. Radosť z objavu aj po takom dlhom čase, po takmer 13 rokoch ma stále elektrizuje, očarí. Samozrejme istý cieľ musí byť pred tebou vždy. U mňa to je počet objavov, najprv to bolo dosiahnutie 10., potom 100., 500. a teraz je mojím cieľom objav 1000-cej planétky. Vlani som sa dostal do akéhosi útlmu, keďže tisícka sa zdala veľmi vzdialená, nedosiahnuteľná, ale vďaka programu "Rozmach" sa podarilo Konkolyho observatóriu zakúpiť veľkoplošnú CCD kameru, pomocou ktorej desaťnásobne narástol počet objavených planétok. Kombinácia 60 cm Schmidtovej komory a novej CCD kamery umožňuje v blízkosti ekliptiky nájsť nie 2-3, ale až 20-30 nekatalogizovaných asteroidov ... Pohľad z vnútra ... 0.60 m Schmidtov ďalekohľad  ... a 1 metrový Ritchey-Cretien

Foto: Z. Kuli, Š. Kurti

Okrem vlatných pozorovaní pravidelne využívaš aj databázu archívnych snímkov z programu NEAT/Palomar. Ako si sa dozvedel o archíve SkyMorph?

Na SkyMorph som natrafil pri prezeraní internetu, ale spočiatku som nerozpoznal jeho význam a neštudoval som akosa dal využívať. Potom Brigita Sipöcz, jedna z mojich študentiek, absolvovala letný astronomický tábor v chorvátskom Višnjane a dostala sa do skupiny venujúcej sa planétkam. Naučila sa prácu s archívom a tiež s vynikajúcim programom Astrometrica. Vďaka týmto dvom sme vymerali dodnes už mnoho tisíc pozícií z archívnych záberov pre niekoľko stoviek asteroidov a našli takmer 60 nových objektov.

SkyMorph si začal využívať v čase keď Stredisko pre malé planétky upravilo pravidlo o prisudzovaní objavu z NEAT archívu. Vtedajší veľkí "lovci" od ďalšieho hľadania upustili a začali sa venovať iným činnostiam. Teba táto zmena neovplyvnila?

Mňa od začiatku lákalo dohľadávanie starších pozorovaní pre moje objavy z Piszkéstetö, aby mohli čím skôr získať definitívne číslo, nikdy ma nelákalo objavovanie z archívu. Cielené pátranie po neznámych objektoch som nikdy nerobil, ale ak sa v blízkosti mojich objavov pohybovali iné neznáme objekty, už som sa im venoval. Jednoducho som ich nedokázal nechať len tak bez povšimnutia. Naše poznanie o planétkach som rozšíril o ďalší objekt, aj keď moje meno sa neobjaví medzi objaviteľmi. Postačuje mi pocit, že som bol užitočný.

Medzi možnosti objavovania si zaradil aj objavy supernov. V septembri si rozbehol pozorovací program PISTA (PIszkéstető Supernova and Trojan Asteroid). Vo všeobecnosti musí pr dlhá doba, kým sa dostaví úspech. V tomto prípade si objavil svoju prvú supernovu SN 2010 jk behom 1 mesiaca. Ako k tomu došlo?

Vzhľadom na veľké zorné pole a hraničnú magnitúdu 22-23 sme sa rozhodli pre odlišnú stratégiu ako amatérski lovci supernov vo všeobecnosti, či profesionáli pátrajúci po blízkych jasných supernovách. Oni skúmajú jasné a od seba vzdialené galaxie a ich okolie, prezerajúc takto niekolko tisíc galaxií, výsledkom čoho je ročne niekoľko až niekoľko tuctov objavov. My sme si zvolili len 4 oblasti, ktoré ležia vedľa seba, teda s ďalekohľadom takmer nie je potrebné hýbať. Vo zvolenej oblasti sa nachádzajú vzdialené zhluky galaxií, a hoci sa jedná o galaxie jasnoti 18-22 magnitúdy, je tam však niekoľko tisíc na jedinom zábere. Takto podľa pravidla veľkých čísiel sme očakávali, že naša stratégia bude úspešná, ale ani my sme nepredpokladali, že okamžite počas prvého mesiaca sa objaví výbuch vzdialeného slnka na snímkach.

Novú supernovu o jasnosti 21 magnitúdy sme našli 31. októbra v galaxii viditeľnej zboku a vzdialenej od nás 3 miliardy svetelných rokov. Neskôr sa ukázalo, že sme ju nasnímali aj 29. októbra, ale pre horšiu hraničnú magnitúdu na týchto záberoch sme tie polia neprezerali. Napriek tomu na snímkach je dobre viditeľné ako sa supernova zjasňovala, teda zachytili sme ju ešte vo fáze pred maximom, čo sa stáva mály. Väčšinou sa supernovy spozorujú až po dosiahnutí maximálnej jasnosti.

Tvojim domovským pozorovacím miestom je už spomínané Konkolyho observatórium na Piszkéstető, v pohorí Mátra. Tam ďaleko od rušivých svetiel využívaš 60 cm Schmidtov teleskop a tiež 1 metrový ďalekohľad typu Ritchey-Chrétien-Coudé. Počas svojej kariéry si pozoroval rozličnými prístrojmi nielen v Maďarsku, ale i v zahraničí. Strávil si istý čas aj na observatóriu v Siding Sprigs, v Austrálii. Ako si sa tam dostal a čo bolo cieľom pobytu?

Bolo to vďaka programu Eötvös, štipendia financovaného maďarskou vládou a s podporou univerzity v Szegede. Už spomínaný kamarát Lászlo Kiss, žijúci viacero rokov v Austrálii ma hostil počas 3,5 mesiacov na tomto čarovnom kontinente. Cieľom môjho pobytu bolo štúdium kométy Elst-Pizarro, ktorá sa práve blížila do príslnia. Pozorovali sme ju počas troch nocí, žiaľ v roku 2007 bola aktivita kométy taká slabá, že aj 2,3 metrový ďalekohľad sa ukázal ako nedostatočný na pozorovanie jej prachového oblaku. No pozoroval viacero ďalších komét halvného pásu, ale za najväčší úlovok považujem kométu Hale-Bopp zachytenú vo vzdialenosti 25,8 AU, ktorú sme pozorovali 10 rokov po jej prechode prerihéliom.

Observatórium v Siding Springs je známe svojimi objavmi komét. Podarilo sa ti stretnúť niektorého z objaviteľov osob

Áno. Stretol som 5 objaviteľov. Z nich najznámejší bol Rob McNaught, s ktorým som spravil aj rozhovor publikovaný v našom mesačníku Meteor. Ďalej to bol Gordon Garrad, Malcom Hartley, Stephen Lee a Quentin Parker. McNaught má na konte 57 objavov, Hartleyho kométa je v týchto dňoch pod drobnohľadom astronómov. Poslední dvaja menovaní majú na konte po jednej kométe.

Čo považuješ za najcennejšiu skúsenosť z Austrálie?

Najviac ma zaujalo poznanie, že sa dá žiť úplne inak, ako to praktizujeme mi v Strednej Európe. Dodržiavanie pravidiel je to, čo nám uľahčuje život, navyše popri tom sú tunajší ľudia uvoľnení a maximálne priateľskí a to robí život šťastným. V okolí Sydney určite.

Každý mesiac tráviš jeden týždeň na observatóriu Piszkéstető a zvyšné tri týždne "úraduješ" v Budapešti ako tajomník Maďarskej astronomickej asociácie (MCSE). Čo je hlavnou náplňou tvojej práce?

Je to skôr množstvo drobností, ako jedna hlavná úloha. Pripravujeme publikácie v tlačenej i v elektronickej podobe, jednak do nášho periodika Meteor a jednak na náš webový portál. Organizujeme pozorovania ďalekohľadmi, prednášky, letné tábory, pozorovacie stretnutia, vediem astronomický krúžok, odpovedáme na dotazy na tému dalekohľadov a astronómie všeobecne, vediem databázu členov, rozposielame naše publikác dokonca patrí sem aj upratovanie priestorov MCSE.

MCSE bola založená v roku 1989 za účelom popularizácie astronómie čo najširšej verejnosti. Jej vplyv a podpora je nenahraditeľná. Ako hodnotíš súčasný stav amatérskej astronómie v Maďarsku?

Podľa mňa je to celosvetový unikát, že jedna záujmová organizácia s takým veľkým počtom členov a združujúca amatérov z celej krajiny, dokáže sama vykonať také množstvo práce na poli popularizácie astronómie. Teda považujem to za dobré, hoci mnohí by boli prekvapení, keby vedeli, že koľko málo ľudí vykonáva také veľké množstvo práce. Žiaľ situácia v spoločnosti nie je pre nás priaznivá, ľudia často sledujú len svoje vlastné záujmy a tie spoločenské sú vedľajšie. Samozrejme aj tu sa dajú nájsť výnimky, ale tendencia je žiaľ jednoznačná.

Považuješ sa za astronóma pozorovateľa alebo skôr za popularizátora?

Som taký pozorovateľ, ktorý dokáže jednoduchým spôsobom podať poznatky z astronómie ďalej pre široký okruh záujemcov.

Okrem tvojich článkov o najnovších aktualitách v mesačníku METEOR, pravidelne píšeš aj do hvezdárskej ročenky, ktorú každoročne vydávate. Si tiež autorom dvoch kníh o asteroidoch a ich objavovaní. To predpokladá, že musíš i veľa čítať. Ktorá je tvoja obľúbená kniha?

Je to príbeh objavePluta, predpokladám nie je nutné vysvetľovať prečo. V origináli sa kniha volá Out of the darkness, (na Slovensku vydaná nebola) a autormi sú spoločne samotný objaviteľ, Clyde Tombaugh, v spolupráci so svetoznámym anglickým astronómom Patrickom Moorom.

Máš obľúbený citát na astronomickú tému?

Mám. Vlastne to nie je citát, ale skôr princíp, ktorého by sa mal držať každý výskumník. Je to tzv. Occamova britva: ak pre konkrétny jav existuje viacero vysvetlení, vždy to najjednoduchšie je to správne.

Na záver by ma zaujímalo, či by si vedel menovať niekoho spomedzi velikánov astronómie, ktorý ťa sprevádza na ceste za tajomstvami vesmíru, a ktorý by mohol byť inšpiráciou i pre ďalších?

Bolo ich viacero, už spomínaný Tombaugh, alebo Edward Barnard a tiež viacerí ďalší, pre ktorých bolo pozorovanie hviezd koníčkom a napriek tomu sa dokázali niečím výnimočným presadiť, stali sa uznávaní aj medzi profesionálmi.

Pohľad z Piszkéstető cez deň ... ... a za súmraku
Foto: Š. Kurti