Súkromný detektív malých telies Slnečnej sústavy z Kalifornie
Prestavte si koľko ďalších objektov sa nachádza v dátach získaných za posledných 10-20 rokov, ktoré sme neodhalili len preto, že ich nikto nepreskúmal.
Sam Deen
Ako dieťa začal pátrať po exoplanétach, ku ktorému ho inšpiroval článok v časopise. Neuspokojil sa s obyčajným klikaním na ponúkané obrázky, túžil využiť dostupné snímky na vlastný vedecký výskum. Po roku zanechal vysokoškolské štúdium, aby mohol všetok svoj čas venovať astronómii. Nachádza stratené asteroidy, kométy či identifikuje vedcami prehliadnuté telesá slnečnej sústavy, počnúc blízkozemskými asteroidmi, neznámymi mesiacmi Jupitera až po extrémne vzdialené transneptunické telesá. Samouk, ktorý sa vypracoval na jedinečného experta, detektíva astronomických archívov, Sam Deen.
Predstav sa nám na úvod.
Som 23-ročný amatérsky astronóm, ktorý momentálne nie je zamestnaný a ani neštuduje. Rok som navštevoval North Arizona University, ale nenašiel som také štúdium, ktoré by mi v plnej miere vyhovovalo. Takto mám aspoň dostatok voľného času venovať sa astronómii!
Kedy si sa začal zaujímať o astronómiu a prečo?
Čo si len pamätám, vždy som sa zaujímal o vesmír, ale môj ozajstný záujem naštartoval článok v časopise, keď som mal 10 alebo 11 rokov. Písali v ňom o projekte občianskej vedy Planet Hunters, kde záujemci prostredníctvom internetového portálu mohli prezerať dáta z vesmírneho teleskopu Kepler a hľadať exoplanéty, ktoré dovtedy nikto nepozoroval.
Čím ťa ten projekt oslovil?
Bola to pre mňa neuveriteľná predstava, že ja, v takom mladom veku, bez diplomov a praktických skúseností, by som mohol robiť seriózny astronomický výskum. Počas niekoľkých nasledujúcich rokov som sa viac zapojil do tejto občianskej vedeckej komunity, snažil som sa dozvedieť o vesmíre všetko čo sa dá, a zistiť akými spôsobmi by som mohol čo najviac prispieť k novým poznatkom v astronómii. Každopádne, keď som videl, koľko nových vecí sa o vesmíre neustále dozvedáme, bola to inšpirácia naučiť sa čo najviac a zistiť, ako by som mohol pomôcť.
V tom čase, okolo roku 2011, bol výskum exoplanét v plienkach; celý čas som čítal o nových objavoch vo vzdialených hviezdnych systémoch s bizarnými fyzikálnymi parametrami. Planéty obiehajúce okolo pulzarov, vyparujúce sa obrie planéty, náznaky planét okolo najbližších susedov nášho Slnka... Chcel som sa na tomto výskume podieľať, možno nájsť nejakú extrémne zvláštnu planétu, ktorú si predtým nikto nevšimol a predbehnúť profesionálov. Keď som čítal ten článok, mal som pocit, že ten projekt vymysleli práve pre mňa.
Ako dieťa si úplne prepadol astronómii. Rozmýšľal si o tom, že by si sa jej venoval profesionálne?
Ak by si sa ma spýtal pred desiatimi rokmi, povedal by som, že stať sa profesionálnym astronómom je mojím cieľom a do určitej miery to stále je, ale v priebehu rokov sa mi zapáčilo venovať sa astronómii amatérsky. Ak by som sa stal profesionálom, robil by som len tú istú prácu, ktorú už robím, ale najprv by som musel absolvovať niekoľko rokov štúdia na univerzite. Zatiaľ sa teda hrdo považujem za amatérskeho astronóma.
Odkiaľ si čerpal informácie o vesmíre, bol to internet či knihy? Pamätáš si svoju prvú knihu o astronómii?
Nepamätám si to presne, ale viem ako posadnuto som čítal encyklopédie o vesmíre a astronómii. Podarilo sa mi presvedčiť rodičov, aby mi kúpili veľkú referenčnú knihu o slnečnej sústave, ktorú vydala NASA v 80. alebo 90. rokoch. Tá obsahovala podrobné obrázky a informácie o všetkých telesách slnečnej sústavy, ktoré dovtedy vesmírne sondy navštívili. Pamätám si, že kapitola o Merkúre bola veľmi stručná, pretože v čase vydania knihy tam bola iba sonda Mariner 10 a o Plute tam nebola žiadna zmienka! A ani chýru o snímke z Hubbleho teleskopu. Takže táto publikácia je moja obľúbená kniha, jednak preto, ako krásne ilustrovala a predstavila objekty slnečnej sústavy, a tiež preto, že ukázala, čo všetko ešte nepoznáme. Skutočne to ukázalo, koľko nového sme zistili o vesmíre len za posledných 20 rokov a koľko nového sa stále dozvedáme.
Vráťme sa späť k projektu Planet Hunters. Vesmírna sonda Kepler sledovala okolo 150 000 hviezd a zmeny ich jasností. Vedci potom zo svetelných kriviek hľadali kandidátov na exoplanéty. Vyhodnocovací softvér nie je dokonalý a ľudské oko zachytí zmeny jasnosti, ktoré systém prehliadol. Tak prišli na scénu dobrovoľníci, ktorí skúmali svetelné krivky. Podarilo sa ti nájsť exoplanétu?
Spočiatku som len preklikával obrázky, ktoré mi ponúkal projekt a nahlasoval objekty, ak som zistil nepravidelnosti vo svetelných krivkách. Od roku 2018 som prezeral dáta z ďalšej vesmírnej sondy TESS. Tu som skúmal svetlené krivky najmä k Slnku blízkych hviezd pomocou softvérov LCTools od Allana R. Schmidtta a VStar od AAVSO a hľadal poklesy a nezvyčajné zmeny vo svetelných krivkách. V istom momente som si myslel, že som objavil tranzit exokométy okolo blízkeho hviezdneho systému a takmer som o ňom dokončil článok, predtým ako som vykonal záverečnú kontrolu údajov som však zistil, že ide o chybu spracovania...
Keď som si otvoril internetový portál Zooniverse, našiel som tam 30 projektov súvisiacich s vesmírom. Predpokladám, že si nezostal len pri hľadaní exoplanét. Ktorý projekt bol nasledujúci?
Po niekoľkých mesiacoch lovu exoplanét som začal zvažovať, do ktorých ďalších projektov by som sa zapojil. Vyskúšal som ich aspoň tucet, nakoniec moju pozornosť najviac upútal projekt Galaxy Zoo. Bol to najstarší projekt Zooniverse a mal najväčšiu komunitu. To, čo ma najviac zaujalo, nebolo ani tak samotné triedenie galaxií do jednotlivých typov, ale skôr obrovské množstvo ďalších informácií na prezeraných obrázkoch. Často som si všimol asteroidy a supernovy v blízkosti galaxií, ktoré sa zvyčajne ukázali ako neznáme. Tamojšia komunita bola veľmi tolerantná na otázky 10-ročného chlapca, ktorý sa v danej oblasti vôbec nevyznal. Na moje, do značnej miery hlúpe a nesúvisiace otázky, ale trpezlivo odpovedali, čo moju fascináciu týmito vecami len umocnilo.
Odvtedy uplynulo viac ako 10 rokov. Venuješ sa aj dnes projektom Zooniverse?
Na projektoch Zooniverse nepracujem tak často, ako v začiatkoch, aj keď sa k nim príležitostne vraciam. Žiaľ, hoci projekty Zooniverse sú vynikajúcim spôsobom pre amatérov, ako prispieť k vede, zvyčajne nemáte veľa možností ako využiť dané dáta na vlastný výskum. Napríklad, ak by ste chceli v dostupných dátach pátrať po stratených asteroidoch, nejde to. Bežný užívateľ internetu by neprišiel na spôsob, ako sa to predsa len dá.
Počas práce na katalogizovaní galaxií prišla teda inšpirácia pre vlastný výskum. Začal si využívať verejne dostupné archívy svetových observatórií. Ktorý z nich bol štartér?
Najdlhšie som pracoval iba so snímkami Sloan Digital Sky Survey (SDSS). Dáta z tohto observatória využíval projekt Galaxy Zoo a ich prezeranie bolo veľmi jednoduché. Daný program SDSS robil päť expozícií hviezdneho poľa v rôznych farebných filtroch, vďaka ktorým sa pohybujúce asteroidy javili ako krátke farebné bodky – ľahko identifikovateľné na pozadí hviezd a galaxií. Dlho som váhal, či vyskúšať aj iné archívy, keďže systém spracovania a archivovania dát väčšiny z nich sa mi v tom čase zdal komplikovaný, ale keď čoraz viac observatórií sprístupňovalo svoje dáta, neodolal som a začal pracovať i s ďalšími.
Astrometria je oblasť astronómie zameraná na určenie presných pozícií vesmírnych telies. Z nich sa rátajú dráhové elementy. Čím viac pozorovaní daného telesa máme, tým presnejšie dokážeme určiť polohu objektu do budúcnosti. Pochopil si, že archívne dáta ponúkajú cenné informácie o asteroidoch, aj keď boli pôvodne získané na úplne iný účel. Bola to ľahká a priama cesta od projektu Galaxy Zoo k astrometrii asteroidov?
Áno aj nie – „ľahko sa učí, ale ťažko osvojuje“ nie je zvyčajne výraz, ktorý by vystihoval vedecký výskum, ale myslím si, že to rozhodne platí na astrometriu asteroidov. Moje úplne prvé kroky pri hľadaní asteroidov boli zdanlivo jednoduché, len som klikal na obrázky a nahlásil pozíciu kde sa asteroid nachádza. Spočiatku boli moje merania veľmi nepresné. Trvalo pomerne dlho, kým som sa, štýlom pokus a omyl, naučil ako získať presné pozície a čas pozorovania, a ešte dlhšie, kým som prišiel na to ako to robiť rýchlo. Zopár rokov som bol v tomto úplný začiatočník – povedal by som, že až v roku 2021 som začal mať pocit, že viem, čo robím!
Kedy si prešiel od jednoduchého vymeriavania pozícií k náročnejším výzvam?
Je ťažké uviesť presný moment - krátko na to, ako som sa začal takto venovať astrometrii, som si uvedomil, že pozorovania niektorých skupín asteroidov sú užitočnejšie oproti iným, bežným asteroidom, ale zároveň že takéto objekty je náročnejšie v archívoch vypátrať. Nájdené pozorovania pre trpasličiu planétu Ceres pomohli astronómom oveľa menej ako pozície objektu z Kuiperovho pásu, ktorý nebol pozorovaný od roku 2000... Bolo to balansovanie na šikmej ploche. V začiatkoch som dohľadával pozície dobre známych objektov, neskôr som dokázal pridať štvrtú opozíciu planétky pozorovanej v troch návratoch. No a dnes dokážem nájsť asteroid vo viacerých návratoch, pričom vychádzam z jediného pozorovania, teda bez známych dráhových elementov.
Si samouk, no zrejme by si nenapredoval bez pomoci iných, skúsenejších. Na koho si sa obracal so svojimi otázkami?
Pracovníci Centra malých planét (Minor Planet Center) boli veľmi nápomocní pri odpovediach na moje často hlúpe a zmätočné otázky. Taktiež mnoho členov emailového fóra Minor Planet Mailing List (MPML) mi pomáhalo overovať správnosť mojich postupov a usmerňovali ma v mnohých mojich počiatočných, zvyčajne naivných nápadoch.
Kto ti radil najviac?
Myslím si, že najužitočnejšími poradcami boli Carlos a Raúl de la Fuente Marcos, dvaja španielski astronómovia. Prvýkrát som ich kontaktoval v roku 2015 po potvrdení koorbitálneho asteroidu Uránu 2015 DB216. Napísali o tom článok a bol som ohromený tým, že moja astrometria bola postačujúca na napísanie odborného článku. Následne sme boli v pravidelnom kontakte a spolupracovali na viacerých projektoch, od skúmania hviezd približujúcich sa k Slnku až po výskum málo známej populácie asteroidov Atira, teda objektov, ktorých obežné dráhy ležia úplne vo vnútri dráhy Zeme. Boli pre mňa neoceniteľní, umožnili mi spoznať ako sa robí profesionálny astronomický výskum.
Máš spomedzi astronómov takých, ktorých obdivuješ a sú pre teba inšpiráciou?
Veľkou inšpiráciou je pre mňa Mike E. Brown, objaviteľ väčšiny trpasličích planét Slnečnej sústavy. Jeho objavy v Kuiperovom páse a práca o existencii Planéty 9 ma výrazne inšpirovali, aby som začal hľadať transneptunické objekty a spresnil naše vedomosti o Kuiperovom páse a ešte vzdialenejších oblastiach Slnečnej sústavy.
Ktoré archívy zvyčajne používaš na prácu?
Každý archív, ku ktorému sa dostanem - NOIRlab má údaje z observatórií Kitt Peak, USA a Cerro Tololo, Čile, ďalej IRSA má údaje z vesmírnej sondy WISE a Zwicky Transient Facility, Palomar a STScI má dáta z teleskopov PanSTARRS. Žiadny archív nie je dokonalým zdrojom údajov, takže mojou najväčšou výhodou v astrometrii je mať čo najviac rôznorodých zdrojov, z ktorých môžem čerpať.
Ktorý je tvoj obľúbený archív a prečo?
To je ťažké povedať, pretože každý archív má svoju výhodu i nevýhodu, ale ak by som si mal vybrať, tak by som povedal, že DECam. Hoci väčšinu oblohy pozoruje len niekoľkokrát do roka, zachytáva objekty až do 23. magnitúdy, čo je dostatočné na to, aby zachytil takmer každý asteroid, ktorý napozorovali ostatné prehliadky oblohy, dokonca aj tie za Neptúnom. Ak by DECam neexistoval, pravdepodobne by boli naše vedomosti roky pozadu, najmä výskum a objavy telies zo vzdialenejších častí slnečnej sústavy.
A ktoré programy používaš na identifikáciu a výpočet dráhových elementov?
Na výpočet dráhových elementov používam hlavne find_orb, vynikajúci program od autora Billa Graya. Nebyť tohto programu, nebol by som vôbec taký úspešný v tejto detektívnej práci. Funkcie a schopnosti programu sú príliš rozsiahle na vymenovanie, ale kto by mal záujem zistiť o programe viac, nech navštívi stránku projectpluto.com.
Koľko času stráviš denne prehliadaním archívov?
Je to veľmi individuálne, stále je to len môj koníček. Niekedy vydržím týždne bez toho, aby som prezrel čo i len jeden obrázok, občas tomu venujem aj 12 hodín v kuse, keď skúšam hľadať predobjavové pozorovania aktuálnych alebo zaujímavých objavov. Povedal by som, že v priemere sa venujem práci s archívmi 2-3 hodiny denne.
Podľa čoho si vyberáš objekty, ktoré ideš skúmať?
Je to naozaj rôzne, podľa nálady – niekedy to sú kentaury/transneptúnske objekty pozorované len pár dní, alebo krátkoperiodické kométy, ktoré sme nevideli roky. Raz za čas si dokonca prejdem jasné objekty zo súboru Isolated Tracklet File (ITF). To sú pozorovania zaslané do MPC, ktoré sa nepodarilo zlinkovať so známymi telesami a skúšam, či takto nenatrafím na niečo neobvyklé. Takto som napríklad objavil kométu P/2020 A4 (PANSTARRS-Lemmon).
Objav novej kométy z archívnych dát je celkom výnimočný. Ako k tomu došlo? Nie je ti ľúto, že kométa napriek tomu, že bez tvojho úsilia by nikdy nebola známa, nesie označenie P/2020 A4 (PANSTARRS-Lemmon)?
To, čo ma najviac láka pri prezeraní archívov je šanca, že nájdem telesá, ktoré ostatní prehliadli. V prípade tejto kométy som prechádzal súbor ITF a hľadal nezvyčajne jasné objekty, ktoré sa nepodarilo identifikovať, a narazil som na objekt zachytený prehliadkou Mount Lemmon Survey z februára 2020, ktorý mal okolo 19,5 magnitúdy. Vzhľadom na to, že v súčasnosti všetky veľké prehliadky bežne objavujú asteroidy do 22. magnitúdy, niečo také jasné na severnej pologuli, čo sa podobá na bežný objekt v páse asteroidov, vo mne vzbudilo zvedavosť. Objekt som našiel na niekoľkých snímkach ZTF, ktoré potvrdili, že ide o reálne teleso, a ako som nachádzal ďalšie pozície, bolo čoraz jasnejšie, že nejde o typický objekt z hlavného pásu asteroidov, ale o kométu.
Zdá sa, že táto krátkoperiodická kométa prechádzala pásom asteroidov relatívne pokojne, ale začiatkom februára došlo k náhlemu zjasneniu na 19. magnitúdu a potom rýchlo pohasla na svojich typických 21-22. Je trochu škoda, že môj objavový kredit je neformálny, PANSTARRS a Lemmon si zaslúžia aspoň toľko uznania ako ja: keby oni kométu nenapozorovali vo februári, nikdy by som sa o kométe nebol dozvedel a teda nemohol by som objav zverejniť.
V konečnom dôsledku som rád, že som mohol vydolovať z archívnych dát takmer stratenú kométu a trochu viac rozšíriť naše znalosti o slnečnej sústave tam, kde by to nikto iný nedokázal. To je pre mňa dostatočná odmena.
Viem o jedinom ďalšom amatérskom objave kométy z archívu, samozrejme nerátam sem kométy SOHO. Možno je čas prehodnotiť systém označovania komét, veď ak by sa amatéri nevenovali skúmaniu archívov, boli by sme o takéto objavy ochudobnení. Pre nich by to bolo morálne ocenenie a motivácia pre ďalších, aby sa začali viac venovať skúmaniu archívov a nachádzať telesá, ktoré profesionáli prehliadli. Predpokladám, že keby sa kométa menovala P/2020 A4 (PANSTARRS-Lemmon-Deen), nebol by si proti...
Nemyslím si, že by mi to vadilo a nepochybne by to motivovalo aj iných výskumníkov.
Aký je tvoj postup prezerania archívov vo všeobecnosti?
Keď zvolím asteroid, ktorý idem skúmať, zvyčajne na úvod zisťujem, čo môžem očakávať, že nájdem. V prípade jasného blízkozemského objektu skúšam pátrať v dátach Zwicky Transient Facility, kde je k dispozícii množstvo pozorovaní z viacerých nocí za sebou, ale nezachytávajú objekty pod 22. magnitúdou. Pri menej jasných a vzdialených objektoch hľadám v dátach so zriedkavejšou kadenciou, ale s dosahom až do 24. magnitúdy, ako sú archívy DECam alebo SUBARU. Vždy zvažujem, ktorým prístrojom je najväčšia šanca na zachytenie daného telesa a ktoré pozorovanie by najviac spresnilo dráhové elementy. Ak je neistota predpovedanej polohy len v zlomkoch oblúkovej sekundy, pravdepodobne takéto dáta príliš nezlepšia obežnú dráhu, na druhej strane, ak je neistota v tisícoch oblúkových sekúnd, nemám veľkú šancu to nájsť. Napriek tomu by to stálo za námahu pre zriedkavý typ asteroidu.
Ako vyzerá tvoj bežný „pracovný“ deň?
Môj denný program začína zvolením skupiny asteroidov, ku ktorým chcem dohľadať pozorovania. Z nich zvyčajne jednu tretinu nachádzam bez problémov, snažím sa ignorovať ďalšiu tretinu, u ktorých nie je žiadna šanca na úspech a zvyšok dňa venujem pátraniu zostávajúcim objektom. Je mi však jasné, že je nemožné nájsť pozorovania pre všetky asteroidy.
V čom vidíš najväčší prínos tvojej práce?
Takmer všetky objavy, ktoré sme kedy vo vesmíre urobili, od mesiacov Jupitera a Saturna až po galaxie vo veľmi ranom vesmíre, existovali počas celej ľudskej histórie takmer presne v ich súčasnom stave. Jediným limitom našich objavov sú naše teleskopy a ľudia, ktorí týmito pristrojmi pozorujú. Zatiaľ čo nové, veľké teleskopy sú drahé a náročné na stavbu a údržbu, v súčasnosti je prehľadávanie archívnych dát v podstate zadarmo. Dostávame druhú šancu pozrieť sa opätovne na telesá slnečnej sústavy a nájsť objekty, ktoré v súčasnosti poznáme a ktorých objav by bol prelomový, ak by sa našiel v čase získania pozorovaní. Navyše, pri súčasných objavoch je zvyčajne ťažko tvrdiť, či by sme našli objekt „aj tak“. Ak by PANSTARRS neobjavili 1I/ ʻOumuamua, kto vie, či by ho našla niektorá iná prehliadka? Pri prezeraní archívov môžeme skutočne tvrdiť, že dané objavy sa mohli nájsť JEDINE prehľadávaním archívnych dát: pôvodne ich nikto NEOBJAVIL! Aký lepší dôkaz, že sa oplatí venovať skúmaniu archívov, si môžeme priať?
Čo považuješ za svoj najcennejší úspech?
Momentálne si najviac cením nájdenie pozorovaní extrémneho transneptúnskeho objektu (ETNO) 2003 SS422. Nie je to ten najneobvyklejší vzdialený asteroid, ktorý astronómovia našli, ale od začiatku mojej práce s archívmi som ho chcel nájsť, nakoľko bolo považované za jediné stratené ETNO. Pamätám si, že som aspoň raz za rok skúšal nové techniky hľadania, ktoré som sa časom naučil, no vždy to nakoniec skončilo neúspechom. Keď sa mi to v roku 2021 konečne podarilo, mal som pocit, že som skutočne dospel na experta na vyhľadávanie v archívoch. Myslím, že som sa po ňom pátral minimálne 100 hodín, kým som uspel!
Vieš o ďalších amatéroch, ktorí sa venujú prehľadávaniu archívov?
Môj priateľ, Kai Ly, je ďalší vynikajúci pátrač. Spolupracovali sme na nájdení apotvrdení niekoľkých stratených mesiacov Jupitera, ako aj na zlepšení obežných dráh niektorých veľmi vzdialených objektov. V poslednom období sa objavilo niekoľko nových ľudí; takže o pár rokov budeme mať pravdepodobne desiatky ľudí, ktorí sa budú venovať tejto činnosti!
Čo by si poradil záujemcom, ktorí by sa tiež chceli venovať astrometrii?
Navrhoval by som im, aby sa prihlásili do skupín na sociálnych sieťach, ktoré sa venujú amatérskemu výskumu, ako je tento - do Minor Planet Mailing List, do miestneho astronomického klubu alebo do projektov občianskej vedy, ako je Zooniverse. Pokiaľ sa nebojíte klásť otázky a nadväzovať kontakty s ľuďmi, budete rýchlo napredovať a prácu s archívmi si osvojíte.
V poslednej dobe bolo možné z územia USA vidieť dve úplné zatmenia Slnka, jedno v roku 2017 a druhé pred pár týždňami. Pozoroval si tento jedinečný úkaz?
Vycestoval som za oboma zatmeniami, do Idaha, respektíve do Ohia. Obe boli neskutočne veľkolepé, ako máloktorý iný prírodný jav. Je to jeden z úkazov, ktorý by mal každý zažiť aspoň raz v živote... Mnohé astronomické udalosti sú v médiách prehnané a vyvolávajú v ľuďoch sklamanie, ale tento rozhodne medzi také nepatrí. Dúfam, že sa do konca tohto desaťročia dočkám ešte jedného, ale ešte si nie som rozhodnutý kam sa za ním vyberiem.
Prehľadávaš dáta z najväčších svetových observatórií. Navštívil si niektorú z nich?
V priebehu rokov som bol na niekoľkých: Mount Palomar v Kalifornii, kde sa nachádza teleskop Samuela Oschina (v súčasnosti sa používa označenie Zwicky Transient Facility (ZTF). Je to pravdepodobne najplodnejšia prehliadka oblohy, ktorá skenuje takmer celú oblohu viditeľnú zo severnej pologule každých pár nocí, hoci moja návšteva bola skôr, ako som sa o tom dozvedel. Strávil som tiež rok na Northern Arizona University, kde je v dosahu chôdze Lowellovo observatórium, takže som sa tam vybral viackrát. Nakoniec som sa pred niekoľkými rokmi vybral na výlet do observatórií na Mauna Kea. Observatóriá, ako aj samotná hora, boli jednoznačne najúchvatnejšie zo všetkých miest, ktoré som kedy navštívil. Dúfal som, že obloha bude rovnako úchvatná aj v noci, no počasiu nerozkážeš, pretože na vrchole zúrila po celú noc fujavica. Cestovná kancelária nám vrátila peniaze, čo sa im stalo úplne prvýkrát v ich viac ako 20-ročnej histórii organizovaných zájazdov. Neuveriteľná smola!
Amatérskych astronómov láka na vlastné oči pozorovať vesmírne objekty, ktoré obdivujeme na fotografiách z ďalekohľadov či vesmírnych sond. Máš vlastný ďalekohľad a zvykneš pozorovať hviezdy?
Mám doma 6-palcový ďalekohľad, ktorý používam na pozorovanie komét alebo iných mimoriadnych úkazov na oblohe, ale bohužiaľ svetelné znečistenie v mieste, kde žijem (predmestie Los Angeles) sa v priebehu rokov výrazne zhoršilo. Občas je to také zlé, že cez ďalekohľad vidím len o niečo slabšie hviezdy ako voľným okom na tmavej oblohe...
Tráviť hodiny pred počítačom môže byť vyčerpávajúce. Čo robíš vo svojom voľnom čase, mimo PC?
Úprimne povedané, trávim oveľa menej času mimo počítača, ako by som mal. Pri hľadaní v archívoch strácam pojem o čase. Už nejaký čas dúfam, že sa prepracujem k práci súvisiacej s astronómiou, ale zatiaľ sa mi nedarí. A tak, keď potrebujem oddych od počítača, venujem sa práci v záhradke, turistike, keď môžem, vyberiem na výlet, ale najlepšie relaxujem komponovaním hudby, občasným písaním a zlepšovaním článkov o astronómii na Wikipédii.
V blízkej budúcnosti pribudnú nové veľké prehliadky oblohy, Large Synoptic Survey Telescope (LSST) a Thirty Meter Telescope. Tešíš sa na údaje z ich pozorovaní?
Absolútne. Zwicky Transient Facility na Palomar Observatory v Kalifornii už niekoľko rokov funguje ako „odľahčená“ verzia LSST (každých pár dní skúma celú viditeľnú oblohu, rýchle vyhľadávanie asteroidov, ale oveľa menší ďalekohľad ako je LSST) a je to neuveriteľne efektívne pri objavovaní blízkozemských telies a jasných asteroidov. LSST bude zverejňovať svoje dáta len deň po ich získaní, čo bude obrovským míľnikom v dostupnosti astronomických údajov a ukáže sa akými cennými sa archívne dáta stanú.
