Kométy

Úvod - Kométy - Českí a slovenskí lovci - Ľubor Kresák

Českí a slovenskí objavitelia komét

Ľubor Kresák

Ľubor Kresák

prof. RNDr. Ľubor Kresák, DrSc., (1927-1994) bol prvý slovenský profesor astronómie. Venoval sa výskumu medziplanetárnej hmoty.

Ľubor Kresák sa narodil 23. augusta 1927 v Topoľčanoch. O astronómiu sa začal zaujímať už ako študent strednej školy. V roku 1946 mal to šťastie byť pri pozorovaní meteorického roja drakoníd na Skalnatom Plese v spoločnosti Antonína Bečvářa. Snáď tento zážitok ovplyvnil jeho celoživotný záujem o výskum medziplanetárnej hmoty od meteorov až po kométy. Študoval astronómiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Prahe, kde v roku 1951 získal titul RNDr. doktorskou prácou "Štruktúra, hmotnosť a vek meteorického roja Halleyho kométy".

Po ukončení štúdií začal pracovať na observatóriu na Skalnatom Plese. Krátko po príchode na nové pracovisko v apríli 1951 objavil kométu a pripojil sa tak k ďaľším vizuálnym objaviteľom komét zo Skalnatého Plesa. Krátko po jej objave z vypočítanej dráhy preukázal, že sa jedná o identické teleso s kométami Tuttle a Giacobini, ktoré sa však obe stratili po objave a v ďaľších návratoch do príslnia neboli pozorované. Dnes je táto kométa známa ako Tuttle-Giacobini-Kresák V roku 1954 pridal svoj druhý objav kométy Kresák-Peltier. Počas svojho pôsobenia vo Vysokých Tatrách sa venoval najmä výskumu komét, pozorovaniu meteorov a asteroidov. V tomto období začína i jeho pedagogická kariéra - v rokoch 1952 až 1955 prednáša astronómiu na VŠP v Prešove.

V roku 1955 odchádza zo Skalnatého Plesa do Bratislavy na Astronomický ústav SAV, kde sa naďalej venuje výskumu medziplanetárnej hmoty. Pokračuje i v pedagogickej činnosti a prednáša na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je autorom takmer 200 vedeckých prác, z ktorých k najznámejším patria práce o vývoji komét, ako i hypotéza o pôvode Tungzuského meteroru. Vďaka svojim teroretickým prácam postupne stúpal na akademickom rebríčku a v januári 1993 získal titul profesora astronómie.

Už v roku 1952 bol prijatý za člena Medzinárodnej astronomickej únie (International Astronomical Union, IAU). Dlhé roky veľmi aktívne pôsobil v únii a zastával tu viaceré významné funkcie, okrem iného v rokoch 1979-1985 bol viceprezidentom IAU.

Popri medzinárodných aktivitách, vedeckom výskume a publikačnej činnosti, stíhal vychovávať aj ďaľšie generácie astronómov. Okrem prednášania robil konzultanta diplomových ako aj doktorantských prác. Študenti si cenili jeho priateľský prístup a jeho umenie motivovať a usmerňovať.

Manželia Kresákoví v spoločnosti Briana Marsdena (USA) a Jany Tichej (CZ) pri jazere Maggiore, Taliansko, jún 1993
Foto: M.Tichý
zľava doprava: M. Kresáková, B. Marsden, J. Tichá a Ľ. Kresák

Spolu s manželkou Margitou (tiež astronómkou) majú dcéru Katarínu. Manželia Kresákoví patria do málo početnej skupiny manželských párov na svete, kde obaja partneri objavili novú kométu: Ľ. Kresák a M. Kresáková (Vozárová), A. Mrkos a Ľ. Pajdušáková, G. Šajn a P. Šajnová.

Ľubor Kresák mal skvelú pamäť, nepotreboval žiadny katalóg pozorovaných komét, všetky údaje o návratoch komét mal archivované v hlave. Zomrel nečakane 20. januára 1994 v Bratislave.

Asteroid 1942 AB objavený K. Reinmuthom 14. januára 1942 v Heidelbergu bol pomenovaný na jeho počesť (1849) Kresák.

Citácia k asteroidu bola publikovaná v cirkulári MPC:

(1849) Kresák = 1942 AB
        Pomenovaná na počesť Ľubora Kresáka (1927-1994), astronóma Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Bol dobre známy pre svoje teoretické práce o meteroroch a ich vzťahu ku kométam a planétkam, bol tiež pozorovateľ na observatóriu na Skalnatom Plese, kde v roku 1951 znovuobjavil krátkoperiodickú kométu dnes známu ako Tuttle-Giacobini-Kresák. Bol prezidentom 20. komisie IAU v rokoch 1973-1976.

Zoznam komét objavených Ľ. Kresákom

Kométa
Označenie
Dátum objavu
Vizuálna
jasnosť
Pôvodné
označenie
Tuttle-Giacobini-Kresák
41 P
24 apr. 1951
10 magn.
1951 d
Kresák-Peltier
C/1954 M2
26. júna 1954
10 magn.
1954 d

Referencie: časopis Kozmos 2/1994, p. 3